Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Magazín

Autorka Príbehu služobníčky Margaret Atwoodová jubiluje

Ilustračná snímka. Foto: TASR Martin Baumann

V roku 2001 uviedli Margaret Atwoodová do kanadskej siene slávy (Canada's Walk of Fame).

Ottawa/Bratislava 18. novembra (TASR) - Meno kanadskej prozaičky, poetky, esejistky Margaret Atwoodovej zarezonovalo v celosvetovom meradle aj potom, ako na základe jej románu Príbeh služobníčky (The Handmaid's Tale, 1985) vznikla v roku 2017 prvá séria úspešného rovnomenného seriálu. Dvojnásobná (2000, 2019) držiteľka prestížnej Bookerovej ceny bude mať v pondelok 18. novembra 80 rokov.

Spisovateľka známa aj ako feministická a politická aktivista sa nielen v antiutopickom románe Príbeh služobníčky dokázala vcítiť do problémov modernej ženy. Vo svojich prózach a esejach sa dotýkala tiež témy ľudských práv, spoločenských predsudkov, či problematiky kanadskej národnej identity. Jej diela preložili do viac ako 30 svetových jazykov, vrátane slovenčiny a češtiny.

Margaret Eleanor Atwoodová sa narodila 18. novembra 1939 v kanadskom hlavnom meste Ottawe. Odmalička bola vášnivou čitateľkou, obľubovala rozprávky bratov Grimmovcov, príbehy o zvieratách a komixy. Prvé literárne pokusy budúcej úspešnej spisovateľky vznikli, keď mala 16 rokov. Štúdium angličtiny, francúzštiny a filozofie absolvovala na Victoria University v Toronte. V roku 1962 získala titul magistra a pokračovala doktorandským štúdium na Harvardovej univerzite, ktoré však nedokončila. V 60. a 70. rokoch učila na viacerých kanadských a amerických univerzitách.

Debutovala ako poetka v roku 1964 básnickou zbierkou The Circle Game, za ktorú v roku 1965 dostala cenu Governor General's Award. O päť rokov sa predstavila už prózou The Edible Woman. Prvý väčší úspech v oblasti prózy dosiahla už druhým románom Vynáranie (Surfacing, 1972) o hľadaní vnútornej podstaty človeka uprostred civilizácie a jej vplyvov.

Na nielen kanadskej, ale aj svetovej literárnej scéne sa definitívne etablovala v roku 1976 treťou prózou Lady Oracle, po ktorej nasledovali ďalšie kritikmi a čitateľmi oceňované romány, ako napríklad Life Before Man (1979), či Bodily Harm (1981).

V roku 1985 uverejnila Margaret Atwoodová román Príbeh služobníčky (The Handmaid's Tale), ktorý v súčasnosti opäť zarezonoval aj vďaka seriálovému spracovaniu. Prvá séria získala v roku 2018 dve ocenenia Zlatý glóbus a šesť cien Emy. Úspechu v podobe dvoch Zlatých glóbusov sa dočkala tento rok aj druhá séria seriálu.

Atwoodovej dnes už legendárny román zaraďujú niektorí do žánru sci-fi, iní medzi dystopické romány, sama autorka ho však označovala ako špekulatívny román. Opísala v ňom svoju víziu totalitnej Gileádskej republiky, ktorá vznikla po druhej občianskej vojne v Spojených štátoch amerických (USA). V totalitnej republike ovládanej náboženskými fanatikmi slúžia niektoré ženy ako sexuálne otrokyne a rodičky detí pre popredných predstaviteľov (veliteľov) Gileádu.

Prvú Bookerovu cenu však získala za román The Blind Assassin z roku 2000. Román rozpráva dramatický príbeh milostného vzťahu bohatej ženy a muža na úteku. Druhýkrát touto prestížnou literárnou cenou ocenili Atwoodovú v októbri 2019 za románové pokračovanie Príbehu služobníčky s názvom The Testaments.

Ako literárna kritička sa preslávila dielom Survival: A Thematic Guide to Canadian Literature z roku 1972. Napísala tiež niekoľko televíznych scenárov a kníh pre deti. V roku 2003 bolo šesť Atwoodovej poviedok sfilmovaných pod názvom The Atwood Stories.

V roku 2001 uviedli Margaret Atwoodová do kanadskej siene slávy (Canada's Walk of Fame).