Boston 6. júna (TASR) - Štatút významného hudobníka Tonyho Levina vystihuje rebríček renomovaného magazínu Paste, ktorý ho v roku 2011 zaradil na druhé miesto medzi najviac nedocenenými basgitaristami všetkých čias. Inovatívny americký muzikant počas väčšiny svojej projektmi preplnenej kariéry pôsobil v tieni ozajstných hviezd modernej hudby, navyše vo sfére, kde je hĺbka umeleckého zámeru podmienka a komerčný úspech nie vždy čakaný bonus.

V sobotu 6. júna bude mať Tony Levin 80 rokov a môže bilancovať - hral som s Lennonom, Bowiem, Reedom, Waitsom, Ferrym či Pink Floyd, nahral som množstvo - aj kultových - albumov Gabriela a King Crimson, ako inšpiráciu ma uvádzajú basgitaroví mágovia z kapiel Kajagoogoo a Primus.

A to je len časť výpočtu jeho muzikantských príspevkov, ktoré nesú hlavnú "vinu" na tom, že k sólovej produkcii sa dostal až krátko pred dovŕšením päťdesiatky. Narodil sa 6. júna 1946 v Bostone a kým sa prepracoval k elektrickému "basovaniu" so známymi muzikantmi na prelome polovici 60. rokov, získal klasické hudobné vzdelanie, naučil sa špičkovo hrať na kontrabase a až cez jeho prúdovú verzie sa "prebrnkal" k basgitare. Tieto skúsenosti mu počas celej kariéry umožnili experimentovať a prinášať aranžérske nápady aj do spoločných diel s inými osobnosťami.

Vrcholné obdobie Tonyho Levina predstavuje rozpätie konca 70. rokov zhruba do polovice 90-ych. Pôsobil v dvoch významných projektoch a nahral s Petrom Gabrielom šesť radových albumov z celkových desiatich, ich spolupráca trvala do roku 2023 a priniesla klenoty na čele so So v roku 1986. Ten sa dostal na čelo rebríčkov v UK a vo väčšine ďalších veľkých krajín, v USA to dotiahol na 2. priečku.

Dielo najviac vyznačilo Gabrielov rešpekt u kolegov i kritiky a priazeň poslucháčov v mainstreamovej i nezávislej sfére. A tiež definovalo vzťah oboch muzikantov, pretože bývalý líder Genesis pracoval len so špičkovými hudobníkmi. Na So okrem Levina do vyšperkovanej produkcie prispeli hudobné autority ako Kate Bush, Laurie Andersonová, Nile Rodgers, Stewart Copeland (Police), či Jim Kerr (Simple Minds).

Pozícia Toniho Levina u majstra Gabriela však bola dlhodobá a postavená na vysokej miere dôvery v jeho muzikantské zručnosti a schopnosti tvorivej kooperácie. Práca na najúspešnejšom albume bola v tomto ohľade úplne špecifická. Keď mal Peter Gabriel základy skladieb hotové, dodatočne sa nahrávali basové a bicie party — s Tonym Levinom a bubeníkom Manum Katchém. Počas nahrávania Gabriel občas pozval Levina a spol. späť, aby svoje party prepracovali, keď sa skladby ďalej vyvíjali.

Album So priniesol hity, ktoré za svoj úspech vďačia do veľkej miery Levinovmu kumštu. Jeho basová linka je výrazná v Don't Give Up, v precítenom duete Gabriela s Kate Bushovou. Superhit Sledghammer iskrí elegantnými bezpražcovými vyhrávkami a ďalší singel Big Time sa nahrával mimoriadne experimentálne. Levin požiadal bubeníka Jerryho Marottu, aby mu paličkami bubnoval priamo po strunách basy, zatiaľ čo basgitarista ľavou rukou chytal tóny na hmatníku. Zvuk bol taký skvelý, že Levin neskôr vymyslel Funk Fingers (skrátené paličky na prstoch), aby to dokázal zahrať na koncertoch sám.

Tony Levin je svetovo uznávaný aj ako majster hry na Chapman Stick. Je vlastne priekopník a propagátor tohto jedinečného elektrického strunového nástroja, ktorý sa od tradičnej (bas)gitary líši konštrukciou, ladením a predovšetkým spôsobom hry. Avšak či hrá na Sticku, kontrabase alebo elektrickej basgitare, klasickej či bezpražcovej, patrí medzi najvýraznejšie osobnosti širšieho spektra žánrov od progrocku, cez artpop, (jazz)fusion, etno-štýly až po experimentálnu hudbu s prienikom do ambientu. Má netradičné nápady – okrem vynálezu funk fingers a ich perkusívneho funky zvuku sa preslávil napríklad tlmením strún basgitary plienkami.

Z komplexného hľadiska bolo pre Tonyho Levina vrcholom pôsobenie v kapele King Crimson. Robert Fripp je dokonca ešte náročnejší kapelník ako Gabriel a je známy svojím autoritatívnym prístupom, veď napokon jeho projekt mal na prvých siedmich štúdiových dielach vždy inú zostavu. King Crimson považoval skôr za "spôsob ako robiť veci", ale na začiatku 80-rokov predsa vznikla aj stála kapela. A to s mimoriadnym obsadením - okrem Levina a multiinštrumentalistu Frippa v nej boli originálny spevák a gitarista Adrian Belew a bubeník Bill Bruford.

Takéto mená neprišli len nahrávať a hrať. Pre Tonyho Levina to popri nápaditom muzicírovaní s Gabrielom znamenalo aj podiel na autorskej tvorbe a veľa sprievodného vokálu. Kvarteto počas štyroch rokov kolektívne vytvorilo tri významné albumy Discipline, Beat a Three od a Perfect Pair. Nový King Crimson realizoval prvky new wave, post-punku, minimalizmu i etna a napriek zachovaniu experimentálneho charakteru priniesol priamočiarejšiu rockovú produkciu.

Veľmi priaznivé kritiky ocenili vývoj k modernejšiemu a rytmicky prepracovanejšiemu zvuku a často rezonoval prínos Tonyho Levina. S Frippovým súhlasom Levin a Belew koncertujú spolu s renomovaným gitaristom Stevom Vaiom a bubeníkom Dannym Careym pod značkou Beat a so setlistom postavenom výlučne na troch albumoch s autorskou pečaťou basgitarového novátora.