Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Paríž/Bratislava 3. júla (TASR) – Bol 5. júl 1946 a na parížskom kúpalisku Piscine Molitor si ľudia vychutnávali slnečný letný deň. Pravdepodobne nikto z nich netušil, že sa stane svedkom malej, no významnej módnej revolúcie. Práve tam francúzsky návrhár Louis Réard predstavil svetu svoje dvojdielne plavky, ktoré nazval bikiny.
Bol to odvážny, provokatívny a na svoju dobu šokujúci kus odevu, ktorý sa stal symbolom slobody a ženskej emancipácie. Dovtedy bola plavková móda veľmi konzervatívna. Štyridsiate roky 20. storočia boli poznačené praktickosťou a skromnosťou. Dvojdielne plavky síce už existovali skôr, no zvyčajne zakrývali pupok a boli strihovo konzervatívnejšie.
Druhá svetová vojna a s ňou spojené šetrenie materiálom urýchlili trend k menšej spotrebe látky. Americká rada pre vojnovú výrobu (War Production Board) dokonca v roku 1942 nariadila znížiť množstvo látky na dámske plavky o desať percent. To viedlo k plavkám s odhaleným bruchom, no pupok zostával stále tabu.
Práve toto otvorilo dvere väčšej odvahe. Louis Réard bol bývalý automobilový inžinier, ktorý prevzal matkin obchod s bielizňou. Všimol si, že ženy na plážach v St. Tropez si vyhrňujú okraje plaviek, aby sa čo najviac opálili. Pochopil, že dopyt po odvážnejších strihoch existuje.
Už v máji 1946 jeho konkurent Jacques Heim predstavil dvojdielne plavky s názvom „Atóm“, ktoré označil za „najmenšie plavky na svete“. Réard sa však rozhodol zájsť ešte ďalej.
Jeho návrh bol na svoju dobu radikálny. Jeho plavky pozostávali z podprsenky a dvoch malých obrátených trojuholníkov spojených šnúrkou, ktoré odhaľovali pupok a značnú časť zadku. Boli také minimalistické, že sa zmestili do obyčajnej zápalkovej škatuľky.
Réard ich navrhol v čase, keď Francúzsko stále zápasilo s povojnovou chudobou a prídelovým systémom na textil. Svoj minimalistický dizajn, na ktorý spotreboval len približne 76 centimetrov látky, dokonca obhajoval ako „vlastenecké šetrenie“. No ani to nepomohlo – žiadna profesionálna modelka nechcela taký odvážny model predviesť. Réard preto oslovil 18-ročnú striptérku Micheline Bernardini z parížskeho Casino de Paris.
Dátum predstavenia ani názov svojho výtvoru Réard nezvolil náhodou. Len štyri dni predtým, 1. júla 1946, vykonali Spojené štáty test atómovej bomby v rámci operácie Crossroads na atole Bikini v Tichom oceáne. Zatiaľ čo jeho konkurent Jacques Heim zvolil všeobecnejší názov „Atóm“, Réard udrel presne po hlavičke. Chcel, aby jeho plavky vyvolali rovnako „explozívnu“ reakciu ako atómová bomba – a názov „bikiny“ bol na to ideálny.
Bikiny skutočne vyvolali spoločenskú explóziu. Vatikán, Španielsko, Taliansko, Portugalsko a dokonca aj niektoré americké štáty ich okamžite zakázali. Francúzska riviéra, kolíska plážovej módy, ich spočiatku tiež odmietala. Napriek tomu (alebo práve preto) sa stali symbolom rebélie a slobody. Micheline Bernardiniová dostala po prezentácii desiatky tisíc listov od nadšených obdivovateľov. Väčšinou išlo o vyznania lásky, obdiv a dokonca aj ponuky na sobáš.
Archívka snímka vznikla 22. septembra 1972. V priemere 7-tisíc ľudí navštevuje cez sobotu a nedeľu známe kúpalisko Čajka v Bojniciach. Foto: TASR - B. Palkovič
Do širšieho verejného povedomia a plážovej módy sa bikiny dostali najmä v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Veľkú zásluhu na tom mali filmové hviezdy – Brigitte Bardotová ich populárne nosila vo filme „A Boh stvoril ženu“ (1956) a Ursula Andressová v bondovke „Dr. No“ (1962).
Popularitu im pridala aj hitovka „Itsy Bitsy Teenie Weenie Yellow Polkadot Bikini“ z roku 1960. Definitívny zlom prišiel v roku 1964, keď sa bikiny objavili na obálke prestížneho časopisu Sports Illustrated Swimsuit Issue.
Osud prvej modelky bikín Micheline Bernardiniovej bol rovnako zaujímavý. Už v roku 1948 odišla do Austrálie, kde získala angažmán v slávnom melbournskom divadle Tivoli Theatre. Neskôr sa presťahovala do USA, vydala sa za amerického vojaka a až do roku 1970 pôsobila ako herečka. Dnes má 98 rokov a podľa dostupných informácií stále žije v pokojnom rodinnom kruhu.
Samotný Louis Réard na svojom odvážnom nápade zbohatol. Po slávnej prezentácii otvoril v Paríži špecializovaný butik s bikinami a predával ich pod rovnakým názvom ďalších štyridsať rokov. Do dôchodku odišiel v 80. rokoch a s manželkou sa presťahoval do Švajčiarska, kde v Lausanne 16. septembra 1984 zomrel vo veku 87 rokov.
Bikiny sa stali oveľa viac než len plavkami. Symbolizovali sexuálnu revolúciu, ženskú emancipáciu a nový pohľad na telo. Z malého provokatívneho kusu látky sa zrodil miliardový biznis, ktorý stále ovplyvňuje letnú módu aj popkultúru. Aj po osemdesiatich rokoch sú bikiny trvalý symbol slobody a dovolenkovej bezstarostnosti.
