Quantcast
< sekcia Magazín

Božidara Turzonovová: Najväčšiu radosť mi prináša tlieskajúce hľadisko

Na archívnej snímke herečka Božidara Turzonovová. Foto: TASR/Martin Baumann

Od detstva navštevovala dramatický krúžok v bratislavskom Dome pionierov a mládeže, pôsobila v detskom rozhlasovom súbore, recitovala na rôznych súťažiach a venovala sa aj hre na klavíri.

Sofia/Bratislava 28. mája (TASR) - Herecká diva, herecká legenda, jedna z prvých dám slovenského divadla - tým všetkým je výnimočná umelecká osobnosť slovenskej kultúry, herečka a pedagogička Božidara Turzonovová. Herečka s osobitým hlasom, intonáciou aj originálnym prejavom, ktorá od roku 1963 až dodnes pôsobí v Slovenskom národnom divadle (SND) sa dožíva v sobotu 28. mája životného jubilea 80 rokov.

"Moja generácia vyrastala na veľmi krásnych predlohách. To boli začínajúce časy televízie, to boli slávne bratislavské pondelky, ktoré mali skvelú dramaturgiu. Úlohy, ktoré som nehrala v divadle som hrala v televíznych inscenáciách. Aj filmy sa točili, aspoň ja som mala skutočne to šťastie, že to boli také, hlboké témy, dobré - závažné témy," vyznala sa pre TASR jubilantka.

Božidara Turzonovová sa narodila 28. mája 1942 v Sofii. Pochádza zo srbsko-macedónskej rodiny, avšak od útleho veku vyrastala na Slovensku. Od detstva navštevovala dramatický krúžok v bratislavskom Dome pionierov a mládeže, pôsobila v detskom rozhlasovom súbore, recitovala na rôznych súťažiach a venovala sa aj hre na klavíri. Je absolventkou Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Počas vysokoškolských štúdií sa zoznámila so starším spolužiakom Jozefom Adamovičom, za ktorého sa ako čerstvá absolventka vysokej školy vydala. Vzápätí po skončení VŠMU nastúpila v roku 1963 do Slovenského národného divadla (SND).

Herecké výkony Božidary Turzonovovej neboli a nie sú jednotvárne. Je herečkou širokého výrazového rozsahu - rovnako výborne stvárnila postavy či už to boli polohy tragické, tragikomické alebo komediálne. V začiatkoch išlo napríklad o inscenácie Líšky, dobrú noc (1963), Po páde (1964), Kto sa bojí Virginie Woolfovej (1965).

Na prvej slovenskej divadelnej scéne hrala napríklad aj v kultovom muzikáli Na skle maľované (1974), v inscenáciách Jožko Púčik a jeho kariéra (1986), Ženský zákon (1996), Pomocník (2000), Posledné leto Sarah Bernhardtovej (2004), Krajčírky (2005), Fetišistky (2008) či Pohania (2012).

Už počas vysokoškolských štúdií dostala prvú filmovú úlohu v snímke Most na tú stranu (1961) v réžii Vladislava Pavloviča, v ktorom si zahrala po boku Jozefa Adamoviča. Nasledovali desiatky postáv v mnohých snímkach ako Senzi mama (1964), Akce Bororo (1972), Příběh lásky a cti (1977), Anděl s ďáblem v těle (1983), Suzanne (1996), Orbis Pictus (1997), Pramen života (2000) alebo Vratné lahve (2007). Sama si však najviac cení film Božská Ema (1979), v ktorom vynikajúco stvárnila českú opernú speváčku Emu Destinnovú v réžii Jiřího Krejčíka.

Na archívnej snímke Božidara Turzonovová v úlohe Márie Iglesie a Štefan Kvietik v úlohe Manuela.
Foto: TASR


Božidara Turzonovová si zahrala aj v mnohých televíznych filmoch a inscenáciách ako napríklad Hájnikova žena (1971), Adam Šangala (1974), Vivat Beňovský (1975), Buddenbrookovci (1976) či v seriáli Panelák (2008).

Rovnako známa je aj jej rozsiahla práca v rozhlase i v dabingu a tiež pri výchove novej hereckej generácie. Od roku 1984 vyučovala na bratislavskej VŠMU, od roku 1999 pôsobila ako dekanka na Akadémii umení v Banskej Bystrici a v súčasnosti vedie ako externistka interpretačný seminár na Fakulte masmédií na bratislavskej Paneurópskej vysokej škole.

Čo hovorí na adresu nastupujúcej hereckej generácie? "Takisto sa tam nájdu nadaní ľudia, talentovaní ľudia. Sú už dnes jazykovo zdatní, sú scestovaní, sú technicky zdatní a hlavne sa veľmi spriatelili s kamerou. Ale ono by to chcelo, aby boli v divadle alebo, aby hrali dobré obsahy a to im z duše prajem. Lebo to ich bude otvárať, získajú inteligenciu, získajú hereckú inteligenciu a budú vnútorne bohatší."

Aj dnes možno Božidaru Turzonovovú vidieť na doskách Činohry SND vo viacerých inscenáciách ako napríklad Ruské denníky, Čaj a apokalypsa, Sova, Divadelný román, Ilúzie alebo Antigona.

Je nositeľkou mnohých cien a ocenení. V roku 1997 sa stala prvou laureátkou Krištáľového krídla v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie, v roku 2007 získala cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu. V roku 2008 si prevzala štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy, o rok neskôr získala Cenu Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu a v roku 2012 to bolo ocenenie DOSKY a Cena Pavla Straussa. Do Siene slávy OTO bola uvedená v marci 2017 a od júna 2018 zdobí bratislavský Filmový chodník slávy pamätná dlaždica s jej menom.

Viac ako 60 rokov stojí táto výnimočná herečka na divadelných doskách či pred filmovou kamerou. Čo jej prináša najväčšiu radosť? "Tlieskajúce hľadisko alebo reagujúce hľadisko alebo aj hľadisko, ktoré nedýcha - sú aj také chvíle," povedala TASR jubilantka, zaslúžilá umelkyňa Božidara Turzonovová.





Zdroj: www.snd.sk, https://kristalovekridlo.sk, P. Škorňa: Odklínanie ticha (2021)