Bratislava 25. decembra (TASR) - Bratislavským mierom, ktorý po bitke troch cisárov pri Slavkove podpísali v bratislavskom Primaciálnom paláci Rakúsko a Francúzsko, sa pred 210 rokmi 26. decembra 1805 skončila tretia koaličná vojna.

Víťazstvo v bitke pri Ulme (dnes Nemecko) 17. októbra 1805 otvorilo Napoleonovi cestu do strednej Európy, do cisárskej Viedne (dnes Rakúsko), ktorú obsadil v noci z 13. na 14. novembra 1805. Jeho ďalší postup na východ mala zastaviť bitka na Morave neďaleko Slavkova (dnes Česko). Ale aj tam Napoleonova armáda 2. decembra 1805 zvíťazila nad spojenými vojskami posledného rímskonemeckého a súčasne prvého rakúskeho cisára Františka a ruského cára Alexandra. Bola to už druhá prehra cisára Františka II., ktorý bol aj českým a uhorským kráľom. Hoci Uhorsko sa snažilo byť vo vojnách s Napoleonom nezávislým, porážka pri Slavkove katastrofálne zasiahla aj toto kráľovstvo a obzvlášť jeho bývalé sídelné a korunovačné mesto Prešporok (dnes Bratislava).

Francúzi po víťazstve vtiahli do Bratislavy. Okupačné vojsko pod vedením maršala Davouta malo spolu vyše 18.000 ľudí, z toho sedem generálov, 13 komisárov a 121 štábnych dôstojníkov. Ubytovanie a stravovanie toľkého ľudstva bolo pre mesto veľkou príťažou, veď napríklad denne sa vydávalo 14.000 porcií chleba (viac ako 10 ton) a rovnaké množstvo mäsa, nehovoriac o dreve na kúrenie. Aj kone potrebovali hory sena, ovsa a slamy. Po prosbách Napoleon dovolil, aby polovica armády z Bratislavy odišla.

Napoleon mohol po víťazstve pri Slavkove neobmedzene diktovať svoju vôľu Európe a túto možnosť aj náležite využil. Do mierovej dohody dal prostredníctvom svojich zástupcov a vyjednávačov zapracovať pre cisára Františka II. ponižujúce podmienky. Na základe podmienok zmluvy sa mala politická mapa vtedajšej Európy úplne zmeniť. Vyjednávania trvali necelý mesiac. Výsledný text podpísali 26. decembra 1805 v Prešporku v zimnej rezidencii ostrihomského arcibiskupa zástupcovia oboch cisárov, knieža Charles Maurice Talleyrand-Périgord za cisára Napoleona a knieža Johann von Liechtenstein a gróf Ignác Gyulai za cisára Františka II. Podpisom dokumentu prišiel cisár František II. o vplyv na ďalší vývoj v nemeckých krajinách. Bavorsko a Würtembersko sa stali kráľovstvami, ktoré mali stáť v budúcnosti na strane cisára Napoleona. Rakúsko stratilo všetky svoje územia v Taliansku, Dalmáciu, Tirolsko a Vorarlbergsko. Republika Batavia (dnes Holandsko) a Republika Helvetia (dnes Švajčiarsko) boli uznané za nezávislé štáty.

Historicky najvýznamnejšia udalosť v dejinách Bratislavy je stvárnená na známke Bratislavský mier z roku 2005 v hodnote 23 Sk. V roku 200. výročia podpísania Bratislavského mieru vydala Národná banka slovenská pamätnú striebornú mincu v nominálnej hodnote 200 Sk.

Pozlátený stôl s erbom rodu Ziči, na ktorom v decembri 1805 podpísali v Primaciálnom paláci Bratislavský mier, vystavili v Západoslovenskom múzeu v Trnave v roku 2007. V Diplomatickom múzeu na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa nachádza faksimile titulnej a záverečnej strany zmluvy s podpismi signatárov.

zdroj: Pavel Dvořák: Zlatá kniha Bratislavy, Slovenský spisovateľ 1993