Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V prezidentských voľbách v roku 1952 Eisenhower presvedčivo porazil svojho súpera, demokrata Adlaia Stevensona. Zvíťazil nad ním aj po druhýkrát v roku 1956.
Autor TASR
Denison 14. októbra (TASR) – Generál Dwight D. Eisenhower bol jednou z významných postáv druhej svetovej vojny. Do Spojených štátov sa vrátil ako obdivovaný vojenský hrdina, ktorý sa stal v roku 1953 v poradí 34. prezidentom USA. V Bielom dome zotrval dve funkčné obdobia až do roku 1961. V stredu 14. októbra uplynie od narodenia bývalého prezidenta USA Eisenhowera 130 rokov.
„Jeho spôsoby prejavu aj politiky nastolili model, v ktorom pokračovali jeho nasledovníci počas celej éry studenej vojny," napísal historik Slavomír Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry.
Dwight David Eisenhower, ktorého Američania volali krátko Ike, sa narodil 14. októbra 1890 v meste Denison v štáte Texas. Už v roku 1892 sa rodina presťahovala do kansaského mesta Abilene, kde aj vyrastal. Jeho nemeckí predkovia emigrovali v polovici 18. storočia do Spojených štátov a usadili v Pensylvánii. V 80. rokoch 19. storočia sa presťahovali do Kansasu.
V rokoch 1911 – 1915 študoval na prestížnej vojenskej akadémii vo West Pointe, čo naštartovalo jeho vojenskú kariéru. V rokoch 1925 – 1926 pokračoval v štúdiu na Veliteľskej akadémii generálneho štábu vo Fort Leavenworthe v Kansase, ktorú absolvoval ako najlepší z ročníka.
Po útoku na americkú námornú základňu Pearl Harbor v decembri 1941 a vstupe Spojených štátov do druhej svetovej vojny povolali Eisenhowera do veliteľstva generálneho štábu vo Washingtone, kde bol zodpovedný za prípravu operačných plánov. V novembri 1942 bol povýšený na generálporučíka a v rokoch 1944 – 1945 sa stal vrchným veliteľom spojeneckých expedičných síl v Európe.
Po druhej svetovej vojne zastával v americkej armáde rôzne vysoké funkcie a v roku 1950 sa stal hlavným veliteľom spojeneckých vojsk NATO v Európe.
V máji 1952 ukončil Eisenhower aktívnu službu v armáde a začal sa venovať politike. Súčasne sa začal boj medzi republikánmi a demokratmi, ktorí chceli mať vojnového hrdinu a populárneho generála na svojej kandidátke v nasledujúcich prezidentských voľbách. Napokon dal prednosť republikánom.
V prezidentských voľbách v roku 1952 Eisenhower presvedčivo porazil svojho súpera, demokrata Adlaia Stevensona. Zvíťazil nad ním aj po druhýkrát v roku 1956.
Počas prvého volebného obdobia, ktoré sa začalo v januári 1953, označoval seba samého za dynamického konzervatívca. Zaviedol zníženie daní, obmedzil štátnu kontrolu v hospodárstve a presadzoval vyrovnaný rozpočet, čo sa priaznivo odrazilo v hospodárstve. V druhom volebnom období však ekonomika USA začala stagnovať a nezamestnanosť rásť.
V oblasti zahraničnej politiky sa Eisenhower v roku 1953 zaslúžil o uzatvorenie prímeria v kórejskej vojne. Po smrti sovietskeho diktátora Stalina v tom istom roku sa pokúšal o prekonanie bariér studenej vojny, ale bez väčších úspechov.
„V prvom roku zaviedol z hľadiska národnej bezpečnosti politiku nového pohľadu, ktorej sa pridŕžal celé funkčné obdobie. Jej cieľom nebolo "zatlačiť" komunizmus nazad a poraziť komunistické režimy tam, kde už boli pri moci. Skôr chcel, ako jeho predchodca Trumen, zadržať komunizmus v jeho hraniciach a zabrániť jeho expanzii. Ike to nazýval postavením hrádze okolo komunistického bloku," píše Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry.
Tridsiatyštvrtý prezident USA bol tiež autorom koncepcie, známej ako Eisenhowerova doktrína (1957), ktorá mala zabrániť prenikaniu Sovietskeho zväzu na Blízky a Stredný východ.
Keď 71-ročný Eisenhower v januári 1961 Biely dom opúšťal, bol najstarším prezidentom, akého Spojené štáty vo svojej histórii mali. Jeho nástupca, 44-ročný John F. Kennedy, bol naopak dovtedy najmladšou hlavou štátu.
Eisenhower sa následne utiahol na odpočinok na svoju farmu Gettysburgu v Pensylvánii. Zomrel na zlyhanie srdca 28. marca 1969 vo Washingtone vo veku 78 rokov.
„Jeho spôsoby prejavu aj politiky nastolili model, v ktorom pokračovali jeho nasledovníci počas celej éry studenej vojny," napísal historik Slavomír Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry.
Dwight David Eisenhower, ktorého Američania volali krátko Ike, sa narodil 14. októbra 1890 v meste Denison v štáte Texas. Už v roku 1892 sa rodina presťahovala do kansaského mesta Abilene, kde aj vyrastal. Jeho nemeckí predkovia emigrovali v polovici 18. storočia do Spojených štátov a usadili v Pensylvánii. V 80. rokoch 19. storočia sa presťahovali do Kansasu.
V rokoch 1911 – 1915 študoval na prestížnej vojenskej akadémii vo West Pointe, čo naštartovalo jeho vojenskú kariéru. V rokoch 1925 – 1926 pokračoval v štúdiu na Veliteľskej akadémii generálneho štábu vo Fort Leavenworthe v Kansase, ktorú absolvoval ako najlepší z ročníka.
Po útoku na americkú námornú základňu Pearl Harbor v decembri 1941 a vstupe Spojených štátov do druhej svetovej vojny povolali Eisenhowera do veliteľstva generálneho štábu vo Washingtone, kde bol zodpovedný za prípravu operačných plánov. V novembri 1942 bol povýšený na generálporučíka a v rokoch 1944 – 1945 sa stal vrchným veliteľom spojeneckých expedičných síl v Európe.
Po druhej svetovej vojne zastával v americkej armáde rôzne vysoké funkcie a v roku 1950 sa stal hlavným veliteľom spojeneckých vojsk NATO v Európe.
V máji 1952 ukončil Eisenhower aktívnu službu v armáde a začal sa venovať politike. Súčasne sa začal boj medzi republikánmi a demokratmi, ktorí chceli mať vojnového hrdinu a populárneho generála na svojej kandidátke v nasledujúcich prezidentských voľbách. Napokon dal prednosť republikánom.
V prezidentských voľbách v roku 1952 Eisenhower presvedčivo porazil svojho súpera, demokrata Adlaia Stevensona. Zvíťazil nad ním aj po druhýkrát v roku 1956.
Počas prvého volebného obdobia, ktoré sa začalo v januári 1953, označoval seba samého za dynamického konzervatívca. Zaviedol zníženie daní, obmedzil štátnu kontrolu v hospodárstve a presadzoval vyrovnaný rozpočet, čo sa priaznivo odrazilo v hospodárstve. V druhom volebnom období však ekonomika USA začala stagnovať a nezamestnanosť rásť.
V oblasti zahraničnej politiky sa Eisenhower v roku 1953 zaslúžil o uzatvorenie prímeria v kórejskej vojne. Po smrti sovietskeho diktátora Stalina v tom istom roku sa pokúšal o prekonanie bariér studenej vojny, ale bez väčších úspechov.
„V prvom roku zaviedol z hľadiska národnej bezpečnosti politiku nového pohľadu, ktorej sa pridŕžal celé funkčné obdobie. Jej cieľom nebolo "zatlačiť" komunizmus nazad a poraziť komunistické režimy tam, kde už boli pri moci. Skôr chcel, ako jeho predchodca Trumen, zadržať komunizmus v jeho hraniciach a zabrániť jeho expanzii. Ike to nazýval postavením hrádze okolo komunistického bloku," píše Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry.
Tridsiatyštvrtý prezident USA bol tiež autorom koncepcie, známej ako Eisenhowerova doktrína (1957), ktorá mala zabrániť prenikaniu Sovietskeho zväzu na Blízky a Stredný východ.
Keď 71-ročný Eisenhower v januári 1961 Biely dom opúšťal, bol najstarším prezidentom, akého Spojené štáty vo svojej histórii mali. Jeho nástupca, 44-ročný John F. Kennedy, bol naopak dovtedy najmladšou hlavou štátu.
Eisenhower sa následne utiahol na odpočinok na svoju farmu Gettysburgu v Pensylvánii. Zomrel na zlyhanie srdca 28. marca 1969 vo Washingtone vo veku 78 rokov.
