Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Bývalý trojnásobný premiér Vladimír Mečiar má 80 rokov

Vladimír Mečiar, archívne foto Foto: TASR

Politicky sa začal angažovať už v prvej polovici 60. rokov, pričom zastával rôzne funkcie v Československom zväze mládeže (ČSM).

Bratislava/Zvolen 26. júla (TASR) - Právnik a politik Vladimír Mečiar, dlhoročný predseda Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a bývalý trojnásobný slovenský premiér sa v utorok 26. júla dožíva 80 rokov.

Vladimír Mečiar sa narodil 26. júla 1942 vo Zvolene. Popri zamestnaní, keď pracoval ako tavič v Závodoch ťažkého strojárenstva (ZŤS) v Dubnici nad Váhom, vyštudoval diaľkovo Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej absolvovaní pôsobil od roku 1974 až do roku 1990 v Skloobale Nemšová ako podnikový právnik.

Politicky sa začal angažovať v prvej polovici 60. rokov, pričom zastával rôzne funkcie v Československom zväze mládeže (ČSM). V čase normalizácie bol odvolaný z funkcií v mládežníckom hnutí a v roku 1970 pre svoj postoj k okupácii Československa aj vylúčený z Komunistickej strany Československa (KSČ).

Do politického života opäť vstúpil po roku 1989 v rámci hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), za ktoré získal v roku 1990 prvýkrát poslanecký mandát. Na pôde tohto politického subjektu však založil v marci 1991 najskôr platformu, ktorá prerástla nasledujúci mesiac do založenia novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom 21 rokov až do 26. apríla 2012, keď oznámil svoj odchod z čela strany. V júni 2003 rozhodol snem o zmene názvu na Ľudová strana - HZDS (ĽS-HZDS).

Rokovanie medzi Vladimírom Mečiarom (vľavo) a Václavom Klausom (vpravo) v Brne, 26. augusta 1992.
Foto: Archív-TASR Peter Brenkus


V prvej polovici roku 1990 zastával v slovenskej vláde post ministra vnútra a životného prostredia. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa stal prvýkrát predsedom vlády a v tejto funkcii pôsobil do apríla 1991. V júni 1992 sa po ďalších voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) stal opäť premiérom, úrad zastával do marca 1994, keď mu poslanci parlamentu vyslovili nedôveru. V čase tohto vládnutia spolu s českým premiérom Václavom Klausom absolvoval sériu rokovaní, ktoré vyústili do rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Od októbra 1992 do marca 1993 a opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol poverený ako predseda vlády aj výkonom niektorých právomocí prezidenta SR.

Prvé stretnutie poslancov NR SR a vlády SR v novej Slovenskej republike za účasti diplomatického zboru a zahraničných hostí otvoril 1. januára 1993 v Bratislave podpredseda NR SR Peter Weiss. Na archívnej snímke zľava Július Tóth, Roman Kováč, Vladimír Mečiar, Milan Kňažko, v druhom rade zľava Dušan Slobodník, Viliam Soboňa, Jozef Zlocha, Roman Hofbauer, Ľubomír Dolgoš, vzadu zľava Ladislav Polka, Hvezdoň Kočtúch, Peter Weiss, Augustín Marián Húska, úplne vzadu Pavol Koncoš.
Foto: TASR/Pavel Neubauer


Tretíkrát zasadol Vladimír Mečiar do premiérskeho kresla po vyhratých parlamentných voľbách v decembri 1994, vo funkcii bol do októbra 1998. Práve v tomto období bol unesený prezidentov syn Michal Kováč ml. (1995), zabitý Róbert Remiáš (1996) a v roku 1997 došlo k zmareniu referenda.

Na archívnej snímke z 5. októbra 1995 tlačová konferencia Michala Kováča ml. v hoteli Astron vo Viedni. Syn slovenského prezidenta Michal Kováč mladší usporiadal 4. októbra 1995 vo viedenskom hoteli Astron tlačovú konferenciu so slovenskými aj zahraničnými novinármi. Na TK boli prítomní aj jeho rakúsky právny zástupca Elmar Kresbach a slovenský právny zástupca Ján Havlát. Na snímke zľava Peter Tóth z denníka Sme, Michal Kováč ml. a jeho slovenský právny zástupca Ján Havlát.
Foto: TASR - Drahotín Šulla


Bol to práve Vladimír Mečiar a jeho vládnutie, ktoré sa podpísalo pod rozhodnutie Európskej komisie, ktorá 16. júla 1997 na zasadnutí v Štrasburgu neodporučila začať so Slovenskom rozhovory o rozšírení EÚ v prvej vlne, pretože krajina nespĺňala politické kritériá.

Pamätným sa stalo vystúpenie premiéra Mečiara 30. septembra 1998 v Slovenskej televízii, keď po prehratých parlamentných voľbách oznámil odchod z politickej scény. Na záver vystúpenia s piesňou na perách "S Pánom Bohom idem od Vás, neublížil som, neublížil som nikomu z Vás!" cez televíznu obrazovku zakýval na rozlúčku svojim priaznivcom a voličom.

ClaudiaSchifferová (vľavo) a Vladimír Mečiar (vpravo)pózujú spolu na novom diaľničnom úseku pri Novom Mestenad VáhomPremiér SR Vladimír Mečiar si pri otváranídialničného úseku pri Ilave zatancoval s nemeckoutopmodelkou Claudiou Schifférovou 10. septembra 1998.
Foto: archív TASR


O rok neskôr, v máji 1999, neúspešne kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách, ktorých víťazom sa stal Rudolf Schuster. Vladimír Mečiar sa uchádzal o funkciu hlavy štátu aj druhý raz - v prezidentských voľbách v roku 2004. Hoci prvé kolo volieb vyhral so ziskom 32,7 percenta, v druhom kole získal 40,1 percenta hlasov a skončil druhý za Ivanom Gašparovičom (59,9 percenta).

V júnových parlamentných voľbách sa ĽS-HZDS nedostalo v roku 2010 do NR SR. Hnutie získalo len 4,32 percenta hlasov voličov a po dvadsiatich rokoch muselo parlament opustiť. Po ďalších neúspešných parlamentných voľbách, ktoré sa konali v marci 2012 a v ktorých ĽS-HZDS získalo iba 0,93 percenta hlasov voličov, oznámil Mečiar 26. apríla 2012 svoj odchod z čela ĽS-HZDS.

Zakladateľ a bývalý dlhoročný predseda HZDS Vladimír Mečiar sa vzdal členstva v strane 12. decembra 2013. Nového predsedu si strana už nezvolila a na mimoriadnom sneme v Žiline 11. januára 2014 rozhodlo 161 zo 165 delegátov o rozpustení strany.

Vladimír Mečiar, archívne foto.
Foto: TASR - Tomáš Halász


O návrat do politiky sa ešte pokúsil v novembri 2019, keď sa na republikovom sneme zišli 9. novembra v Trenčíne členovia strany Slovenská liga. Delegáti zvolili 77-ročného Vladimíra Mečiara za predsedu strany a súčasne aj za lídra kandidátky. Koncom novembra 2019 však Mečiar zmenil názor a rozhodol sa, že v parlamentných voľbách kandidovať nebude. Slovenská liga získala vo voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020, napokon iba 809 platných hlasov, čo bolo 0,02 percenta hlasov voličov.