Bratislava 20. novembra (OTS) - Prečo deti potrebujú čas na hranie? V dobe preplnených rozvrhov, krúžkov a tlakov na výkon sa voľný čas detí čoraz častejšie zmenšuje na krátku pauzu medzi školskými povinnosťami a spánkom. Odborníci na detský vývin a duševné zdravie však upozorňujú, že hra by nemala byť vnímaná iba ako forma zábavy či zaslúžená odmena po splnení úloh. Pre dieťa predstavuje prirodzený a nenahraditeľný priestor na oddych, spracovanie každodenných zážitkov, budovanie vzťahov a rozvoj emocionálnej inteligencie.
Hra ako bezpečný priestor pre emócie a vzťahy
Zatiaľ čo dospelí svoje pocity a stres spracúvajú rozhovorom alebo analýzou, pre deti je hlavným komunikačným jazykom práve hra. Prostredníctvom nej dokážu bezpečne vyjadriť strach, hnev, radosť či neistotu, pre ktoré ešte nemajú dostatočnú slovnú zásobu.
Zároveň ide o najprirodzenejší spôsob, ako nadviazať hlboký a nenútený kontakt s rodičmi. Spoločne strávený čas bez obrazoviek a hodnotenia posilňuje pocit bezpečia a dôvery, čo vytvára ideálne podmienky na otvorené rozhovory o emóciách.
Čas strávený pri obrazovkách a organizovaných aktivitách výrazne narástol.
Podľa výskumov zameraných na vývoj detskej hry a voľného času klesol čas venovaný voľnej, neštruktúrovanej hre za posledné desaťročia o
viac ako 25 %, zatiaľ čo čas strávený pri obrazovkách a organizovaných aktivitách výrazne narástol. Klinická správa
Americkej akadémie pediatrie (AAP) uvádza, že pravidelná spoločná hra vedená dieťaťom dokáže znížiť výskyt problémového správania až o
30 až 40 % a posilňuje prosociálne správanie. Zároveň dáta
Centra pre rozvoj dieťaťa na Harvardovej univerzite ukazujú, že deti s dostatkom priestoru na sociálnu a rolovú hru dosahujú o 20% lepšie výsledky v oblasti sebaregulácie a zvládania stresu. Práve preto odborníci odporúčajú zaradiť do každého dňa aspoň 20 až 30 minút voľnej hry bez obrazoviek a tlaku na výkon, ktorá sa stáva najprirodzenejším nástrojom na budovanie emocionálnych kompetencií a otvorenej komunikácie v rodine.
Hry formujú budúcnosť
Moderné prístupy vo výchove aj vzdelávaní čoraz viac využívajú cielené aj voľné hry ako nástroj na podporu emocionálnych kompetencií. Cez spoločenské hry, hranie rolí či tvorivé aktivity sa deti učia prehrávať, rešpektovať pravidlá, vnímať perspektívu druhých a hľadať riešenia konfliktov bez agresie.
„Spoločenské hry dokážu deti v každom veku vzdelávať mimoriadne zábavnou a spontánnou formou. Dôležité je vyberať také, ktoré prirodzene rozvíjajú vedomosti a zručnosti primerané ich aktuálnej vývinovej fáze – v závislosti od typu hry tak u detí nenútene posilňujú postreh, kreativitu, logické myslenie či schopnosť taktizovať,“ hovorí
Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik.
Ako vrátiť hru do bežného dňa
• Vyhraďte si 20 – 30 minút denne bez rušivých vplyvov: Odložte mobilné telefóny, vypnite televíziu a venujte dieťaťu plnú, nerozdelenú pozornosť.
• Nechajte réžiu na dieťati: Neorganizujte, neopravujte a nehodnoťte. Dovoľte dieťaťu, aby samo určilo pravidlá, príbeh aj tempo hry.
• Neberte hru ako odmenu za povinnosti: Hra je pre dieťa základnou biologickou a psychickou potrebou rovnako ako spánok či strava – nepodmieňujte ju upratanou izbou alebo dobrými známkami.
• Pýtajte sa cez hru, nie priamo: Namiesto otázky „Čo bolo v škole?“ sa zapojte do hry s postavičkami či kreslenia, kde dieťa prirodzene premietne svoje prežívanie a obavy.
• Doprajte deťom priestor na „nudu“: Neprepĺňajte každý deň krúžkami. Práve neštruktúrovaný čas bez hotového programu podnecuje kreativitu, samostatnosť a vnútorné spracovanie zážitkov.
Použité zdroje:
Zdroj: The Decline of Play (Gray, P., 2011 / American Journal of Play), dlhodobé analýzy trendov v oblasti voľného času detí.
Odborné stanovisko a klinická správa Americkej akadémie pediatrie (AAP): The Power of Play: A Pediatric Role in Enhancing Development in Young Children (Ginsburg, K. R., et al.).
Štúdie Centra pre rozvoj dieťaťa na Harvardovej univerzite (Center on the Developing Child at Harvard University) zaoberajúce sa významom hry a rozvojom exekutívnych funkcií.