Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Magazín

Najobsadzovanejšia česká herečka M. Rosůlková by oslávila 120 rokov

Ilustračné foto Foto: TASR

Ako zvedavá a teatrálna majiteľka domu Harringtonová sa predstavila v komédii Oldřicha Lipského "Čtyři vraždy stačí, drahoušku".

Bratislava/Plzeň 17. decembra (TASR) – Marie Rosůlková patrila k najobľúbenejším a najobsadzovanejším českým herečkám. Bola dámou nielen na striebornom plátne či na javisku, ale aj v súkromnom živote. "Najlepšie filmové roky čakali na Mariu Rosůlkovú, túto dámu západného strihu, paradoxne v čase normalizácie," uviedla o nej Česká televízia. Dôvody však vonkoncom neboli politické – herečka, ktorá v divadle od mladosti excelovala, našla pred kamerou až v zrelšom veku typ postáv, ktoré jej "sedeli". A tak si ju aj diváci pamätajú ako milú a niekedy aj uštipačnú babičku, staršiu dámu alebo tetu z mnohých známych filmov.

V piatok 17. decembra uplynie 120 rokov od narodenia svojskej osobnosti českého divadla a filmu Marie Rosůlkovej.

Marie Rosůlková sa narodila 17. decembra 1901 v Plzni. Od detstva ju lákalo herectvo a chcela ísť študovať na konzervatórium v Prahe. V hlavnom meste však už študoval jej brat a nebolo v možnostiach rodičov platiť pražský pobyt obom deťom. Marie teda napokon vyštudovala v Plzni dvojročnú obchodnú akadémiu a po krátkom pôsobení v pobočke Pozemkovej banky nastúpila v roku 1921 do plzenského Mestského divadla.

V ďalších rokoch vystriedala niekoľko divadelných scén – České Budějovice, Divadlo Vlasty Buriana a Zemské divadlo v Brne. Napokon strávila najviac času v pražskom Vinohradskom divadle (1934 – 1950, dnes Divadlo na Vinohradech) a potom celých 32 rokov boli jej domovskou scénou Městská divadla pražská. Hosťovala aj na ďalších javiskách a zahrala si široký repertoár postáv od komických až po veľké dramatické roly v inscenáciách ako Strindbergov Kráľovná Kristína, či Jacobowski a plukovník od Franza Werfela. Účinkovala v Ženskom zákone od J. G. Tajovského, a tiež v známej inscenácií Harold a Maude, kde bol jej partnerom Viktor Preiss.

Pred kamerou sa prvý raz objavila v roku 1937 v snímke Poručík Alexander Rjepkin režiséra Václava Bínovca. Celé roky, ba desaťročia, však na plátne i v televízii hrala malé epizódne postavy. Prelom nastal v roku 1970, akoby herečka potrebovala pre film náležite dozrieť.

Ako zvedavá a teatrálna majiteľka domu Harringtonová sa predstavila v komédii Oldřicha Lipského "Čtyři vraždy stačí, drahoušku". Nedorozumenia okolo tajných policajných hesiel "Mýdlo" a "Ručník", ako aj repliku "všichni jsme Gogo" dôverne poznajú všetci, ktorí tento film videli. V tom istom roku ju Juraj Herz obsadil do drámy Kočka. O rok neskôr jej popularita vzrástla vďaka seriálu Taková normální rodinka, čo bol vlastne prvý český sitcom.

Nasledovala celá séria podobných úloh: Opäť pani domáca v Lipského komédii Šest medvědů s Cibulkou (1972), pracujúcu dôchodkyňu stvárnila v Herzovom filme Holky z porcelánu (1974). Zahrala si prababičku v romantickej komédii Iva Nováka Léto s kovbojem (1976), inú polohu babky – tento raz zvedavej a dotieravej – stvárnila v komédii Petra Schulhoffa Já to tedy beru, šéfe (1977). Zažiarila ako Irena v psychologickej dráme Václava Matějku Sólo pro starou dámu (1978) a babičku si zahrala aj v detskej snímke Od zítřka nečaruji (r. Jindřich Polák, 1978), ktorej hlavným hrdinom bol rozprávkový Pan Tau.



Prirátať treba aj seriály ako napr. Létající Čestmír či Křeček v noční košili a mnohé ďalšie. Zoznam jej televíznych a filmových úloh presiahol dve stovky.

Marie Rosůlková zomrela 15. mája 1993 ako 91-ročná. Okrem kratučkého manželstva s divadelným kolegom nebola nikdy vydatá a od roku 1930 žila so svojím bratom Janom, katolíckym farárom, v známom kubistickom trojdome architekta Josefa Chocholu priamo pod pražským Vyšehradom. Sama bola silnou veriacou a zachovávala si imidž noblesnej dámy, ktorú nič nevyvedie z miery. Práve pre toto, a tiež pre jej láskavosť a bezprostrednosť ju zbožňovali aj jej kolegovia, ktorí jej familiárne hovorili Meryčka alebo Merinka.