< sekcia Magazín

Deň víťazstva nad fašizmom dáva príležitosť vzdať hold obetiam vojny

Ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš

Po páde socialistického bloku sa vo viacerých východoeurópskych krajinách presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája. V Rusku ho doteraz slávia 9. mája.

Bratislava/New York/Moskva 8. mája (TASR) - Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe si jednotlivé štáty starého kontinentu pravidelne pripomínajú 8. mája. V Slovenskej republike je Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. V roku 2012 si svet pripomína 67. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom.

Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny. Tú v bývalom Sovietskom zväze i v Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou. OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne organizácie i jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni - jeden alebo druhý, prípadne oba. Na podujatiach sa má spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a má sa im vzdať náležitá pocta, uvádza OSN.

Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch.

Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat v prospech nielen ZSSR, ale aj spojencov Británie a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne.

Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru, najmä zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike v rokoch 1942-43, dobytím Sicílie v roku 1943 a úspešným vylodením v Normandii v roku 1944.

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu.

Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka.

Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr snažil zabezpečiť evakuáciu čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.

Ešte 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk zlikvidovali v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky, v meste 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu.

Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 h mali ukončiť všetky boje.

Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste.

Historik Vojenského historického ústavu Igor Baka v spojitosti s oslavou Dňa víťazstva - v európskych štátoch 8. mája, v Ruskej federácii a krajinách bývalého ZSSR 9. mája - spresnil, že kapitulácia bola podpísaná 7. mája. Sovieti si vyžiadali opakovanie jej podpisu 8. mája v Berlíne. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu Wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 h v noci stredoeurópskeho času - vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája.

Po páde socialistického bloku sa vo viacerých východoeurópskych krajinách presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája. V Rusku ho doteraz slávia 9. mája.

Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945.

V bývalom ZSSR sa pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom konávali vojenské prehliadky na Červenom námestí. Rusko ich obnovilo v roku 2008. Prehliadka 9. mája 2010 sa stala výnimočnou tým, že sa na nej zúčastnili aj príslušníci zahraničných armád - popri vojakoch zo Spoločenstva nezávislých štátov aj zo štátov protihitlerovskej koalície - Británie, Francúzska, USA a Poľska.

M. FRONC: Fašizmus porazili spojenci, nielen Sovieti

Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája nie je len spomienkou na oslobodenie Československa Sovietskou armádou, ako sa zvykol vnímať za socializmu, ale oslavou boja všetkých národov, ktoré sa na protihitlerovskej koalícii podieľali. Pri príležitosti nadchádzajúceho sviatku to pre TASR povedal poslanec KDH Martin Fronc.

"Víťazstvo vnímam, a také aj bolo, ako víťazstvo spojencov. Ani jeden by to nedosiahol sám. Ani Rusko, ani Američania, Briti a Francúzi, keby neboli fungovali ako spojenci. Porážka tohto monštruózneho systému a hrôzy je hodná spomienky a úcty pre všetkých, ktorí bojovali," podčiarkol Fronc.

"Druhá vec sú následky po vojne, mocenské delenie malo vplyv na to, že vtedajšie Československo sa z rozvinutej krajiny stalo chudobnou guberniou Sovietskeho zväzu," odpovedal na otázku, či je možné oddeliť skúsenosť oslobodenia z roku 1945 napríklad od udalostí v roku 1968. "Je dobré, že napokon došlo k istej geopolitickej vyváženosti a malý štát, ako sme my, si mohol vybrať svoju cestu. V tomto pokladám za dôležité, aby sme vedeli robiť rozumnú diplomaciu a politiku, aby sme si zachovali samostatnosť a slobodu," dodal Fronc. KDH podľa neho nebude organizovať pri príležitosti tohto výročia špeciálne oslavy, na komunálnej úrovni sa však aj politici tejto strany môžu zapájať do rôznych spoločenských akcií.

"Ja som za to, aby sme tieto historické skúsenosti oddeľovali. To pekné, čo nás spája, si každoročne pripomínali a to smutné riešili iným spôsobom," komentoval otázku skúseností Slovákov z oslobodenia v roku 1945 a invázie z roku 1968 predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo (SDKÚ-DS). "Tento sviatok považujem za jeden z najväčších, pripomína, ako demokracia porazila totalitu nielen na Slovensku a v Európe, ale na celom svete," zdôraznil. "Pre mňa osobne je to silný symbol, aj časť mojej rodiny sa na odboji aktívne zúčastnila," dodal. "Župa sa už tradične zúčastní osláv na Slavíne tak ako každý rok," uzavrel Frešo.