Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 21. máj 2024Meniny má Zina
< sekcia Magazín

Dialektologička: Aj nárečia sú dedičstvom po starých rodičoch

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Jazykovedci sa zhodujú, že nárečové odlišnosti sú aj v pomenovaní rodinných príslušníkov a vzťahov.

Bratislava 29. júna (TASR) - Žilina, Rajec či Rajecká dolina patria do jedného veľkého nárečového celku, pre ktorý sú typické znaky - tzv. dzekanie, cekanie. "Sú to severotrenčianske nárečia, siahajú až ku Kysuciam," povedala pre TASR vedúca dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) SAV Katarína Balleková. V rozhovore prezradila, že nárečová slová, "identifikátori miesta pôvodu", napočúvala v detstve z trhoviska, z rodinného prostredia spolužiakov, ale najmä od starých rodičov z Oravy a Zliechova.

"Keď ma stará mama poslala po repku do pivnice, vrátila som sa, že tam žiadna repa nie je, sú tam len zemiaky," spomína dialektologička a vysvetľuje, že repou sa v istej časti Oravy označujú práve zemiaky, ktoré v iných končinách Slovenska poznajú jeho obyvatelia ako bandurky či krumple.

"Repa, perašín, pôľky, hafíry, to boli oravské slová, ktoré mi ako dieťaťu neboli známe, ale osvojila som si ich, je to dedičstvo po starých rodičoch z Oravy," poznamenáva jazykovedkyňa k slovám, ktorých význam nedokáže identifikovať každý Slovák či Slovenka. "Perašín je petržlen, pôľky sú egreše, hafiry, jafury zasa čučoriedky, hafirovica je potom čučoriedkovica," vysvetľuje odborníčka na nárečia, ktoré majú veľmi odlišnú lexiku práve pri rozličných sortách ovocia, zeleniny, liečivých rastlín či chorôb. Pri nich by si Slováci z odlišných krajov neporozumeli.

"Spomíname pôľku, egreš. Vyšla štúdia, ktorá zachytáva vyše 30 podôb, ako sa na Slovensku povie egreš, v Čičmanoch sa napríklad povie egreš nádrbelka, čo je pekné expresívne slovo," pridáva sa do rozhovoru dialektológ Miloslav Smatana a uvádza ďalší príklad odlišnosti nárečových slov. Známy je stredoslovenský klobúk, ale existuje aj širák a na východe je to kalap. Okrem týchto troch tradičných pomenovaní pokrývky hlavy existujú aj ďalšie, ktoré nemusia byť všetky známe. "Šatka, ručník, chustka," menuje Smatana v lexike dominantné odevné súčasti, ktoré odlišujú nárečové skupiny a regióny. "Takisto jedlá - praženica, škvarenina, jaječnica alebo vaječnica. Opekance, pupáky, bobáľky, púčky," dodáva vianočné obradové jedlá.

Jazykovedci sa zhodujú, že nárečové odlišnosti sú aj v pomenovaní rodinných príslušníkov a vzťahov. "V súčasnosti je v slovenčine tendencia zjednodušovať. Švagrovské vzťahy však boli v slovnej zásobe veľmi odlišné, boli kadejakí dever, zolva, zolvica, fáš, potom ujček, ujčiná, dnes je všetko ujo, teta alebo ešte strýko, stryná. Tie z okrajových častí slovnej zásoby až zanikajú alebo sa na ne zabúda a nie sú poznané," uzatvára Balleková.