Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Dej inscenácie sa odohráva v roku 2099, keď je Bratislava už niekoľko rokov oddelená od zvyšku Slovenska a tvorí samostatný štát.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) - Divadlo P. O. Hviezdoslava (DPOH) v Bratislave uvedie v sobotu (14. 11.) premiéru novej sci-fi komédie Bratislava 2099 z pera stand-up komika a scenáristu Tomáša Hudáka. Inscenácia v réžii Aleny Weisel Lelkovej vznikla na základe predstáv obyvateľov hlavného mesta o jeho budúcnosti. Prostredníctvom humoru otvára témy technologického pokroku, klimatickej krízy či sociálnych rozdielov. Tvorcovia a herci inscenáciu predstavili na piatkovej tlačovej konferencii.
Dej inscenácie sa odohráva v roku 2099, keď je Bratislava už niekoľko rokov oddelená od zvyšku Slovenska a tvorí samostatný štát. Mesto je rozdelené na luxusnú klimatizovanú štvrť Burg a geto, v ktorom prevláda chudoba a sociálne napätie. V centre príbehu stojí rodina Zárubovcov, ktorá patrí k privilegovanej časti spoločnosti a užíva si výdobytky modernej doby vrátane čistej vody či sadov, na ktorých namiesto viniča rastú banánovníky.
Na čele rodiny stojí Richard (Juraj Hrčka), riaditeľ Bratislavských banánových závodov a producent banánového vína. Svojej dcére Alici (Lenka Libjaková) zaobstará humanoidného robota Fedora (Róbert Sipos). Richardova manželka Eva (Katarína Gurová) však na technologické novinky hľadí s nedôverou a spomína na staré časy. V príbehu vystupujú aj policajt Leo Gajdoš (Ivan Šándor) a komorník Saša (Tadeáš Bolo).
Podľa dramaturga Mária Drgoňu tvorcovia na začiatku príprav oslovili obyvateľov Bratislavy s otázkou, ako si predstavujú budúcnosť svojho mesta. Ich odpovede vytvorili pestrú škálu scenárov od technologických utópií až po predstavy sveta na pokraji zániku. „Niektorými predstavami sa inšpiroval autor hry Tomáš Hudák a vytvoril humorný i dobrodružný príbeh, v ktorom sa môžeme spoločne zamyslieť nad tým, že budúcnosť napokon nemusí byť tým, čo nás čaká. Môže byť aj tým, o čom sa rozhodujeme už teraz,“ priblížil Drgoňa.
Pre Hudáka ide o prvú divadelnú hru. „Dúfam, že aj divákov táto komédia prinúti, aj keď cez smiech, zamyslieť sa nad tým, akú Bratislavu spoluvytvárame a čo nás vlastne robí Bratislavčanmi,“ uviedol autor.
Režisérka Weisel Lelková by bola rada, keby obyvatelia Bratislavy navnímali a užili si svoj inšpiratívny vklad do vzniku inscenácie. Verí, že predstavenie v divákoch vyvolá pocit spolupatričnosti a nádeje. „Že v tejto dobe, ktorá pred nami maľuje samé katastrofické scenáre, pocítia spolupatričnosť a hoc aj naivnú, ale nádej, že sa veci dajú meniť k lepšiemu, ak sme ochotní aspoň trochu meniť sami seba,“ uviedla.
Dramaturgička Tereza Hladká poukázala na náročnosť komediálneho žánru, pri ktorom bolo potrebné nájsť rovnováhu medzi humorom a vážnejšími témami. „Dúfam, že sa nám podarilo dosiahnuť to, čo mám ja osobne v divadle najradšej: keď sa môžem smiať, ale zároveň na chvíľku aj zosmutnieť,“ dodala.
Scénu a projekcie pripravila Zuzana Čupajová, kostýmy navrhla Eva Lukáčová a hudbu skomponoval Martin Štefánik. Inscenácia je určená divákom od 15 rokov.
Dej inscenácie sa odohráva v roku 2099, keď je Bratislava už niekoľko rokov oddelená od zvyšku Slovenska a tvorí samostatný štát. Mesto je rozdelené na luxusnú klimatizovanú štvrť Burg a geto, v ktorom prevláda chudoba a sociálne napätie. V centre príbehu stojí rodina Zárubovcov, ktorá patrí k privilegovanej časti spoločnosti a užíva si výdobytky modernej doby vrátane čistej vody či sadov, na ktorých namiesto viniča rastú banánovníky.
Na čele rodiny stojí Richard (Juraj Hrčka), riaditeľ Bratislavských banánových závodov a producent banánového vína. Svojej dcére Alici (Lenka Libjaková) zaobstará humanoidného robota Fedora (Róbert Sipos). Richardova manželka Eva (Katarína Gurová) však na technologické novinky hľadí s nedôverou a spomína na staré časy. V príbehu vystupujú aj policajt Leo Gajdoš (Ivan Šándor) a komorník Saša (Tadeáš Bolo).
Podľa dramaturga Mária Drgoňu tvorcovia na začiatku príprav oslovili obyvateľov Bratislavy s otázkou, ako si predstavujú budúcnosť svojho mesta. Ich odpovede vytvorili pestrú škálu scenárov od technologických utópií až po predstavy sveta na pokraji zániku. „Niektorými predstavami sa inšpiroval autor hry Tomáš Hudák a vytvoril humorný i dobrodružný príbeh, v ktorom sa môžeme spoločne zamyslieť nad tým, že budúcnosť napokon nemusí byť tým, čo nás čaká. Môže byť aj tým, o čom sa rozhodujeme už teraz,“ priblížil Drgoňa.
Pre Hudáka ide o prvú divadelnú hru. „Dúfam, že aj divákov táto komédia prinúti, aj keď cez smiech, zamyslieť sa nad tým, akú Bratislavu spoluvytvárame a čo nás vlastne robí Bratislavčanmi,“ uviedol autor.
Režisérka Weisel Lelková by bola rada, keby obyvatelia Bratislavy navnímali a užili si svoj inšpiratívny vklad do vzniku inscenácie. Verí, že predstavenie v divákoch vyvolá pocit spolupatričnosti a nádeje. „Že v tejto dobe, ktorá pred nami maľuje samé katastrofické scenáre, pocítia spolupatričnosť a hoc aj naivnú, ale nádej, že sa veci dajú meniť k lepšiemu, ak sme ochotní aspoň trochu meniť sami seba,“ uviedla.
Dramaturgička Tereza Hladká poukázala na náročnosť komediálneho žánru, pri ktorom bolo potrebné nájsť rovnováhu medzi humorom a vážnejšími témami. „Dúfam, že sa nám podarilo dosiahnuť to, čo mám ja osobne v divadle najradšej: keď sa môžem smiať, ale zároveň na chvíľku aj zosmutnieť,“ dodala.
Scénu a projekcie pripravila Zuzana Čupajová, kostýmy navrhla Eva Lukáčová a hudbu skomponoval Martin Štefánik. Inscenácia je určená divákom od 15 rokov.
