FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Emil T. Bartko sa narodil 21. júla 1945 v Košiciach.
Autor TASR
Košice/Bratislava 20. júla (TASR) - V oblasti tanečného umenia aktívne pracoval viac ako 50 rokov. Emil T. Bartko pôsobil v Lúčnici, či v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK) a zastával aj post umeleckého šéfa a tiež riaditeľa Baletu Slovenského národného divadla (SND).
V pondelok 21. júla bude mať, choreograf, tanečný teoretik, kritik, umelecký šéf a autor odborných publikácií, 80 rokov.
Emil T. Bartko sa narodil 21. júla 1945 v Košiciach. Na základnej umeleckej škole sa venoval hre na akordeón, ale ťažký hudobný nástroj mu spôsoboval bolesti chrbtice, tak presedlal na tanec. V roku 1960 sa stal členom folklórneho súboru Čarnica v Košiciach. O tri roky neskôr, po maturite na Strednej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach, odišiel do Bratislavy.
V hlavnom meste Slovenska tancoval v Lúčnici pod vedením Štefana Nosáľa a študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (dnešná Slovenská technická univerzita). Technicky zamerané štúdium však nedokončil, lebo prestúpil na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, štúdium na ktorej úspešne zavŕšil v roku 1971. Na VŠMU pôsobil od roku 1980 ako pedagóg a neskôr tiež ako tajomník Katedry tanečnej tvorby.
V rokoch 1963 - 1979 tancoval v Lúčnici, pričom v rokoch 1975 - 1979 bol aj asistentom choreografa. Na poste dramaturga v SĽUK-u pracoval v rokoch 1972 - 1974. Tanečníkom a choreografom Štátneho súboru pre srbskú ľudovú kultúru v nemeckom Bautzene bol v rokoch 1974 - 1975. V rokoch 1979 - 1982 pracoval ako vedúci odborný referent špecialista na Ministerstve kultúry Slovenskej socialistickej republiky.
Námestníkom riaditeľa pre umelecko-prevádzkový úsek umeleckej agentúry Slovkoncert bol v rokoch 1983 - 1987 a vedúcim oddelenia na Zväze slovenských dramatických umelcov v rokoch 1987 – 1989. Post umeleckého šéfa Baletu SND zastával v rokoch 1989 - 1995. Riaditeľom Baletu SND sa stal v roku 1999 a na tejto pozícii zotrval do roku 2006. V rokoch 2006 – 2007 bol poradcom riaditeľa Baletu SND.
Pre potreby Baletu SND napísal texty a zostavil bulletiny k inscenáciám V ako Vivaldi (1989), Coppélia (1995), Musica slovaca/Čarodejná láska/Svätenie jari (1996), Romeo a Júlia (2001), Zvonár z Notre Dame (2001), Spiaca krásavica (2002), Bajadéra (2003), Rasputin (2003), Spartakus (2004), Caligula (2004), Korzár (2005), Sylfida (2005), Don Juan (2006) a pripravil dva almanachy Balet SND 1920 – 2000 a Balet SND 1920 - 2003. Pri príležitosti 80. a 85. výročia Baletu SND vytvoril dramaturgiu bohatých galakoncertov, na ktorých sa zúčastnili sólisti najprestížnejších baletných scén sveta.
V rokoch 1977 – 1995 bol členom odborných porôt na celoštátnych baletných a choreografických súťažiach, v roku 2004 na Medzinárodnej baletnej súťaži vo Viedni. Ako dramaturg, scenárista či režisér participoval na Hontianskych slávnostiach (1970) a programoch Folklórnych festivalov vo Východnej Vitajte (1971), Privítanka (2008), 55. uvítanie (2009), Legendy, mýty a spomienky (2008), Jubilujúce folklórne súbory (2009).
Emil T. Bartko je autorom mnohých odborných kníh, medzi najnovšie patria publikácie Podoby slovenského tanečného umenia 1920 - 2010 (2012), Stručná encyklopédia tanečného umenia (2018), alebo Fenomén Lúčnica (2023).
V pondelok 21. júla bude mať, choreograf, tanečný teoretik, kritik, umelecký šéf a autor odborných publikácií, 80 rokov.
Emil T. Bartko sa narodil 21. júla 1945 v Košiciach. Na základnej umeleckej škole sa venoval hre na akordeón, ale ťažký hudobný nástroj mu spôsoboval bolesti chrbtice, tak presedlal na tanec. V roku 1960 sa stal členom folklórneho súboru Čarnica v Košiciach. O tri roky neskôr, po maturite na Strednej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach, odišiel do Bratislavy.
V hlavnom meste Slovenska tancoval v Lúčnici pod vedením Štefana Nosáľa a študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (dnešná Slovenská technická univerzita). Technicky zamerané štúdium však nedokončil, lebo prestúpil na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, štúdium na ktorej úspešne zavŕšil v roku 1971. Na VŠMU pôsobil od roku 1980 ako pedagóg a neskôr tiež ako tajomník Katedry tanečnej tvorby.
V rokoch 1963 - 1979 tancoval v Lúčnici, pričom v rokoch 1975 - 1979 bol aj asistentom choreografa. Na poste dramaturga v SĽUK-u pracoval v rokoch 1972 - 1974. Tanečníkom a choreografom Štátneho súboru pre srbskú ľudovú kultúru v nemeckom Bautzene bol v rokoch 1974 - 1975. V rokoch 1979 - 1982 pracoval ako vedúci odborný referent špecialista na Ministerstve kultúry Slovenskej socialistickej republiky.
Námestníkom riaditeľa pre umelecko-prevádzkový úsek umeleckej agentúry Slovkoncert bol v rokoch 1983 - 1987 a vedúcim oddelenia na Zväze slovenských dramatických umelcov v rokoch 1987 – 1989. Post umeleckého šéfa Baletu SND zastával v rokoch 1989 - 1995. Riaditeľom Baletu SND sa stal v roku 1999 a na tejto pozícii zotrval do roku 2006. V rokoch 2006 – 2007 bol poradcom riaditeľa Baletu SND.
Pre potreby Baletu SND napísal texty a zostavil bulletiny k inscenáciám V ako Vivaldi (1989), Coppélia (1995), Musica slovaca/Čarodejná láska/Svätenie jari (1996), Romeo a Júlia (2001), Zvonár z Notre Dame (2001), Spiaca krásavica (2002), Bajadéra (2003), Rasputin (2003), Spartakus (2004), Caligula (2004), Korzár (2005), Sylfida (2005), Don Juan (2006) a pripravil dva almanachy Balet SND 1920 – 2000 a Balet SND 1920 - 2003. Pri príležitosti 80. a 85. výročia Baletu SND vytvoril dramaturgiu bohatých galakoncertov, na ktorých sa zúčastnili sólisti najprestížnejších baletných scén sveta.
V rokoch 1977 – 1995 bol členom odborných porôt na celoštátnych baletných a choreografických súťažiach, v roku 2004 na Medzinárodnej baletnej súťaži vo Viedni. Ako dramaturg, scenárista či režisér participoval na Hontianskych slávnostiach (1970) a programoch Folklórnych festivalov vo Východnej Vitajte (1971), Privítanka (2008), 55. uvítanie (2009), Legendy, mýty a spomienky (2008), Jubilujúce folklórne súbory (2009).
Emil T. Bartko je autorom mnohých odborných kníh, medzi najnovšie patria publikácie Podoby slovenského tanečného umenia 1920 - 2010 (2012), Stručná encyklopédia tanečného umenia (2018), alebo Fenomén Lúčnica (2023).
