FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Skladba Enola Gay si získala okamžitú priazeň a celkovo sa jej predalo viac ako päť miliónov kópií.
Autor TASR
Heswall/Bratislava 6. augusta (TASR) – Jej svieža melódia a chytľavý syntetizátorový rytmus sú v rozpore s pochmúrnou témou, o ktorej skladba je. Názov Enola Gay vychádza z pomenovania amerického lietadla typu B-29, ktoré 6. augusta 1945 zhodilo atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Britská novovlnová skupina Orchestral Manoeuvres in the Dark (OMD) si ňou získala popularitu po celej Európe a otvorila cestu k jej ďalším hitom.
Boli ale aj takí, ktorí nepochopili, že pieseň nie je o homosexualite. Andyho McCluskeyho, vokalistu a multiinštrumentalistu OMD inšpirovalo zhodenie atómovej bomby na Hirošimu. To bolo 35 rokov po udalosti, dnes si svet pripomína 80. výročie tejto ničivej tragédie.
McCluskey spolu s kamarátom zo školy Paulom Humphreysom založili dva roky predtým synthi-popovú kapelu inšpirovanú nemeckou formáciou Kraftwerk, ktorá významne prispela k vývoju elektronickej hudby. Pôvod piesne Enola Gay siaha podľa jej autora k tomu, že obaja hudobníci boli od detstva podivíni. Andy zbieral modelárske lietadlá Airfix a Paul zase železničné súpravy. Obzvlášť ho fascinovali lietadlá z druhej svetovej vojny a tak sa časom prepracoval aj bombardéru B-29 Superfortress Enola Gay. Na základe toho sa v roku 1979 rozhodol o tom napísať pieseň.
Keď chcel McCluskey vedieť o tejto udalosti viac, ďaleko pred érou internetu mu poslúžila návšteva knižnice. Čítal si knihy, robil poznámky, zoznamy zaujímavých faktov a komentárov a niektoré z nich použil pri tvorbe textu. Hudbu k tomu následne zložil u Humphreysa doma. „Je to typická lineárna OMD pieseň, má tie isté štyri akordy od začiatku do konca a nikdy sa nemení. Verš, melódia, stredná osminka, všetko je rovnaké,“ vysvetlil.
Obaja potom skladbu zvukovo vycibrili a prvýkrát ju zahrali v zime 1980 počas turné k prvému albumu, budúci hit vyšiel po singli na druhej LP v októbri toho istého roka. „Slávny zvuk bicích nebol na pôvodnej verzii. Kúpili sme si Roland CR-78 CompuRhythm, čo bol jeden z prvých programovateľných bicích automatov. Okrem predvolieb ako bossa nova a tango ste si mohli naprogramovať aj vlastné zvuky bicích. Takže sme naprogramovali tento bicí vzor a ten sa stal základom pre celú skladbu, ktorú sme doň vložili. Je jednou z najvýraznejších častí piesne,“ povedal autor pre britské hudobné médiá.
Spevák sa hrdil aj veršom „Je dnes mama hrdá na chlapčeka?“. Práve pre viaczmyselnosť. Poukazujúc ním na fakt, že matka vtedajšieho pilota lietadla, neskôr brigádneho generála Paula Tibbetsa sa volala za slobodna Enola Gayová. Ničivá bomba mala kódové označenie "Little Boy" (Chlapček). Pieseň sa nikdy nevykladala jednoznačne. Poukazovalo sa na samotnú ohavnosť katastrofy i na to, že zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki ukončilo druhú svetovú vojnu a zachránilo tak obrovské množstvo amerických a japonských životov.
Za oficiálny dátum vydania singlu sa považuje 26. september 1980. Skladba Enola Gay si získala okamžitú priazeň a celkovo sa jej predalo viac ako päť miliónov kópií.
Boli ale aj takí, ktorí nepochopili, že pieseň nie je o homosexualite. Andyho McCluskeyho, vokalistu a multiinštrumentalistu OMD inšpirovalo zhodenie atómovej bomby na Hirošimu. To bolo 35 rokov po udalosti, dnes si svet pripomína 80. výročie tejto ničivej tragédie.
McCluskey spolu s kamarátom zo školy Paulom Humphreysom založili dva roky predtým synthi-popovú kapelu inšpirovanú nemeckou formáciou Kraftwerk, ktorá významne prispela k vývoju elektronickej hudby. Pôvod piesne Enola Gay siaha podľa jej autora k tomu, že obaja hudobníci boli od detstva podivíni. Andy zbieral modelárske lietadlá Airfix a Paul zase železničné súpravy. Obzvlášť ho fascinovali lietadlá z druhej svetovej vojny a tak sa časom prepracoval aj bombardéru B-29 Superfortress Enola Gay. Na základe toho sa v roku 1979 rozhodol o tom napísať pieseň.
Keď chcel McCluskey vedieť o tejto udalosti viac, ďaleko pred érou internetu mu poslúžila návšteva knižnice. Čítal si knihy, robil poznámky, zoznamy zaujímavých faktov a komentárov a niektoré z nich použil pri tvorbe textu. Hudbu k tomu následne zložil u Humphreysa doma. „Je to typická lineárna OMD pieseň, má tie isté štyri akordy od začiatku do konca a nikdy sa nemení. Verš, melódia, stredná osminka, všetko je rovnaké,“ vysvetlil.
Obaja potom skladbu zvukovo vycibrili a prvýkrát ju zahrali v zime 1980 počas turné k prvému albumu, budúci hit vyšiel po singli na druhej LP v októbri toho istého roka. „Slávny zvuk bicích nebol na pôvodnej verzii. Kúpili sme si Roland CR-78 CompuRhythm, čo bol jeden z prvých programovateľných bicích automatov. Okrem predvolieb ako bossa nova a tango ste si mohli naprogramovať aj vlastné zvuky bicích. Takže sme naprogramovali tento bicí vzor a ten sa stal základom pre celú skladbu, ktorú sme doň vložili. Je jednou z najvýraznejších častí piesne,“ povedal autor pre britské hudobné médiá.
Spevák sa hrdil aj veršom „Je dnes mama hrdá na chlapčeka?“. Práve pre viaczmyselnosť. Poukazujúc ním na fakt, že matka vtedajšieho pilota lietadla, neskôr brigádneho generála Paula Tibbetsa sa volala za slobodna Enola Gayová. Ničivá bomba mala kódové označenie "Little Boy" (Chlapček). Pieseň sa nikdy nevykladala jednoznačne. Poukazovalo sa na samotnú ohavnosť katastrofy i na to, že zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki ukončilo druhú svetovú vojnu a zachránilo tak obrovské množstvo amerických a japonských životov.
Za oficiálny dátum vydania singlu sa považuje 26. september 1980. Skladba Enola Gay si získala okamžitú priazeň a celkovo sa jej predalo viac ako päť miliónov kópií.
