
Inšpirovaný je režisérovými vlastnými skúsenosťami z väzenia.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) - Dráma Drobná nehoda od legendárneho iránskeho režiséra Džafara Panahího, víťazný film minuloročného Medzinárodného filmového festivalu (MFF) v Cannes, spestril program slovenských kín. „Inšpirovaný je režisérovými vlastnými skúsenosťami z väzenia,“ približuje Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) „thriller s prvkami grotesky“, ktorý otvára morálnu otázku pomsty a osobnej zodpovednosti v represívnom režime.
„Okrem víťazstva na MFF Cannes získal nominácie na Európske filmové ceny. Zároveň bol nominovaný na Zlaté glóbusy vo viacerých kategóriách. Najbližšie zabojuje o Oscara za najlepší medzinárodný film a najlepší pôvodný scenár na udeľovaní cien Americkej filmovej akadémie,“ pripomína distribučná spoločnosť. „Tento film je osobnou výpoveďou o skúsenosti so štátnym útlakom a násilím. Niekedy je potrebné preniesť bolesť a traumu do filmu, aby ste s odstupom pochopili a precítili všetko, čo ste prežili,“ hovorí Panahí.
Jeho filmová dráma sa odohráva v súčasnom Iráne a sleduje príbeh bývalého politického väzňa Vahida, ktorý pracuje ako automechanik. Keď sa v jeho autodielni objaví muž s vŕzgajúcou protézou, zvuk v ňom prebudí spomienky na obávaného mučiteľa z väzenia. Vahid muža unesie, aby ho zaživa pochoval v púšti. „Čoskoro však začne pochybovať o mužovej identite, keďže ho nikdy nevidel. Spojí sa tak s ďalšími obeťami jeho mučenia, aby mu pomohli s identifikáciou,“ dodáva ASFK k filmu jedného z najvýznamnejších iránskych režisérov, považovaného za symbol umeleckého odboru a boja za slobodu prejavu v Iráne.
Džafar Panahí po štúdiu na Iran Broadcasting University nakrútil viacero krátkych filmov a pracoval ako asistent Abbása Kjárostamího. Jeho debut Biely balónik (1995) získal v Cannes cenu Caméra d'Or. Nasledovali filmy Zrkadlo (1997), Kruh (2000), Karmínové zlato (2003).
V roku 2010 bol Panahí odsúdený na šesť rokov väzenia a dvadsaťročný zákaz filmovej činnosti a cestovania. Napriek tomu pokračoval v nakrúcaní, často v utajení a minimálnym vybavením. „Práve zo zážitkov z väzenia vychádza pri svojom najnovšom filme Drobná nehoda, skúmajúcom morálne dilemy, ako pomsta, odpustenie a spravodlivosť v represívnej spoločnosti,“ poznamenáva distributér a prízvukuje, že režisér film nakrúcal tajne, bez povolenia vlády a aj napriek tomu, že snímka hovorí o traumách, ktoré utrpeli politickí disidenti a iní odporcovia moci, Panahí využíva aj súcit, satiru a čiernu humor ako kritiku spoločenského systému. Zároveň si kladie otázku, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu oddane slúži.
„Okrem víťazstva na MFF Cannes získal nominácie na Európske filmové ceny. Zároveň bol nominovaný na Zlaté glóbusy vo viacerých kategóriách. Najbližšie zabojuje o Oscara za najlepší medzinárodný film a najlepší pôvodný scenár na udeľovaní cien Americkej filmovej akadémie,“ pripomína distribučná spoločnosť. „Tento film je osobnou výpoveďou o skúsenosti so štátnym útlakom a násilím. Niekedy je potrebné preniesť bolesť a traumu do filmu, aby ste s odstupom pochopili a precítili všetko, čo ste prežili,“ hovorí Panahí.
Jeho filmová dráma sa odohráva v súčasnom Iráne a sleduje príbeh bývalého politického väzňa Vahida, ktorý pracuje ako automechanik. Keď sa v jeho autodielni objaví muž s vŕzgajúcou protézou, zvuk v ňom prebudí spomienky na obávaného mučiteľa z väzenia. Vahid muža unesie, aby ho zaživa pochoval v púšti. „Čoskoro však začne pochybovať o mužovej identite, keďže ho nikdy nevidel. Spojí sa tak s ďalšími obeťami jeho mučenia, aby mu pomohli s identifikáciou,“ dodáva ASFK k filmu jedného z najvýznamnejších iránskych režisérov, považovaného za symbol umeleckého odboru a boja za slobodu prejavu v Iráne.
Džafar Panahí po štúdiu na Iran Broadcasting University nakrútil viacero krátkych filmov a pracoval ako asistent Abbása Kjárostamího. Jeho debut Biely balónik (1995) získal v Cannes cenu Caméra d'Or. Nasledovali filmy Zrkadlo (1997), Kruh (2000), Karmínové zlato (2003).
V roku 2010 bol Panahí odsúdený na šesť rokov väzenia a dvadsaťročný zákaz filmovej činnosti a cestovania. Napriek tomu pokračoval v nakrúcaní, často v utajení a minimálnym vybavením. „Práve zo zážitkov z väzenia vychádza pri svojom najnovšom filme Drobná nehoda, skúmajúcom morálne dilemy, ako pomsta, odpustenie a spravodlivosť v represívnej spoločnosti,“ poznamenáva distributér a prízvukuje, že režisér film nakrúcal tajne, bez povolenia vlády a aj napriek tomu, že snímka hovorí o traumách, ktoré utrpeli politickí disidenti a iní odporcovia moci, Panahí využíva aj súcit, satiru a čiernu humor ako kritiku spoločenského systému. Zároveň si kladie otázku, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu oddane slúži.




