< sekcia Magazín

Herecké šťastie A. Mandlovej trvalo 12 rokov, životného sa nedočkala

Adina Mandlová vo filme Život je pes (1933). Foto: youtube.com

Mandlová hrala spoločne s Vlastom Burianom v Lamačových komédiách Ducháček to zařídí (1938) či U pokladny stál (1939).

Bratislava 28. januára (TASR) - Adina Mandlová bola hviezdou prvorepublikového filmu, očarovala divákov svojou krásou, jej životný príbeh však bol plný dramatických zvratov, na ktorých sa podpisovala aj jej zložitá povaha a duševná labilita. Obdobie jej úspechov bolo relatívne krátke – trvalo od roku 1933 do konca druhej svetovej vojny. Od narodenie herečky uplynie v utorok 28. januára 110 rokov.

Adina Mandlová sa narodila 28. januára 1910 v Mladej Boleslavi ako Jarmila Anna Františka Marie Mandlová. Jej otec bol prednostom stanice a inšpektorom železníc. Malú Adinu, ktorá mala troch ďalších súrodencov, rozmaznával a dbal na jej vzdelávanie. Po jeho predčasnej smrti sa však rodina ocitla v zlej sociálnej situácii.

Adina Mandlová mala už v škole problémy so správaním, žila neusporiadaným životom, ktorého súčasťou boli milostné pletky. Vylúčili ju z reálneho gymnázia, úspechom sa neskončilo ani jej štúdium v Paríži. Rok pracovala ako sekretárka, no rýchlo sa zoznámila s ľuďmi, ktorí ju priviedli do sveta filmu.

Mravnost nade vše

Prvý raz sa na striebornom plátne objavila v roku 1932 vo filme Děvčátko, neříkej ne, dnes už zabudnutého režiséra prevažne nemých filmov Josefa Medeottiho-Boháča.

Prelomový moment sa však dostavil, keď sa Mandlová zoznámila s hercom Hugom Haasom. Aj vďaka jeho snahe si zahrala po jeho boku v komédii Život je pes, ktorú napísal a režíroval Martin Frič. „Hugo Haas aj napriek nesúhlasu a protestom majiteľa Moldavia filmu vedľa seba do hlavnej roly presadil svoju chránenkyňu a milenku Adinu Mandlovú, ktorá po kurzoch u Růženy Naskovej a domácej príprave pod vedením Haasa a Friča vstúpila tento raz pred kameru v celkom inej forme,“ píše Pavel Jiras v publikácii Barrandov.

V ďalšom roku nasledovali komédie Nezlobte dědečka s Vlastou Burianom v hlavnej úlohe (režisérom bol Karel Lamač) a Fričova snímka Mazlíček, na ktorej sa Haas podieľal ako herec aj spoluautor scenára. Haas a Mandlová boli tiež hlavnými hviezdami filmov Ať žije nebožtík (1935), Velbloud uchem jehly (1936), či školskej komédie Děvčata, nedejte se (1937).

V tom čase už patrila Mandlová k najčastejšie obsadzovaným herečkám, vynikala nielen šarmom, ale aj hereckým dôvtipom a prirodzenosťou. Len v roku 1937 účinkovala v deviatich filmoch. Ich kvalita bola rôzna, podobne ako herecký priestor, ktorý jej ponúkli – objavila sa napríklad v známej snímke Svět patří nám, ktorú Frič nakrútil s Janom Werichom a Jiřím Voskovcom.


Jedna z nejväčších hviezd českého strieborného plátna česká filmová a divadelná herečka Adina Mandlová sa narodila 27. januára 1910.
Foto: ARCHÍV TASR



Haas si však strážil, aby najviac vynikla v jeho projektoch. K vrcholom ich spolupráce patrí komédia Mravnost nade vše (Martin Frič, 1937). Mandlová tu stvárňuje Haasovu dcéru a v ženských úlohách jej konkurujú Světla Svozilová a Věra Ferbasová, herecké výkony a vtipný scenár však robia z filmu jednu najlepších komédií svojej doby.

Kristián ako vrchol kariéry

Mandlová hrala spoločne s Vlastom Burianom v komédiách Ducháček to zařídí (1938) U pokladny stál (1939) – oba v réžii Karla Lamača. Tu sa však jej cesty definitívne pretli s Oldřichom Novým v divácky úspešnej komédii Kristián v réžii Martina Friča. Kristián umožnil vyniknúť Mandlovej herectvu i kráse a pre herečku znamenal vrchol jej kariéry. „Výkon a okolnosti zaslúžene iniciovali pre Adinu Mandlovú udelenie Národnej svätováclavskej ceny. Tú istú cenu získal aj režisér Martin Frič,“ pripomína publikácia Barrandov.

Otakar Vávra ju obsadil do svojho Kouzelného domu (1939). Popri satire Přítelkyně pana ministra (Vladimír Slavínský, 1940) sa objavila ešte v ďalšej Fričovej komédii Hotel modrá hvězda.

Ku koncu vojny však hereckých príležitostí ubúdalo. Posledným Mandlovej českým filmom bola Sobota režiséra Václava Wassermana z roku 1944. Nakrúcaniu neprial ani vojnový stav, ale ani súkromný život Adiny Mandlovej.

Jej manželom bol krátky čas výtvarník Zdeněk Tůma, ktorý spáchal samovraždu. K jej láskam patril herecký kolega Vladimír Šmeral, s ktorým čakala dieťa, narodilo sa však mŕtve krátko po dokončení „Soboty“. Ku koncu vojny jej radili, aby išla na nejaký čas ošetrovať do Terezína chorých na týfus, povedala však, že si o päť minút dvanásť nepôjde nič žehliť...

Dve manželstvá a pokus o samovraždu

Po vojne bola Adina Mandlová obvinená z kolaborácie, strávila tri mesiace vo väzení a musela manuálne pracovať.

Po sobáši s pilotom RAF Joeom Knightom (alias Josefom Kočvárkom, pôvodom z Moravy) odišla do Anglicka, kde pracovala ako kuchárka . Zahrala si ešte vo filme Blázon a princezná (The Fool and the Princess, 1948). V 60. rokoch 20. storočia tiež vystupovala v seriáli The Saint, ktorého hlavnou hereckou hviezdou bol Roger Moore.

Mandlovú čakalo ešte jedno nevydarené manželstvo, až napokon našla šťastie v zväzku s s homosexuálom a módnym návrhárom Benom Pearsonom.

Prekonala ochorenie na tuberkulózu, prišla o obličku a pokúsila sa o samovraždu, keď sa nedočkala v Československu hereckej šance. Ešte v roku 1966 mala hrať v muzikáli Hello Dolly, no intrigy českých kolegov a dozor Štátnej bezpečnosti (ŠtB) ju odradili a úlohu odmietla. V Londýne študovala sochárstvo, ktoré sa stalo dokonca jej profesiou.

Domov do Čiech sa Adina Mandlová vrátila až v roku 1991 a tu aj zomrela 16. júna 1991 na zámku v Dobříši. Svoj pohnutý život zmapovala v otvorenej autobiografii Dneska už se tomu směju.