Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Pred 90 rokmi sa narodil legendárny egyptský herec Omar Sharif

Na archívnej snímke z 24. novembra 2011 pózuje Omar Sharif. Foto: TASR/AP

Postavenie hviezdy si budoval postupne, vďaka účinkovaniu vo výpravných filmoch, v ktorých stelesnil plejádu známych historických osobností.

Alexandria/Bratislava 10. apríla (TASR) - Vďaka svojmu príťažlivému vzhľadu a šarmu sa z Omara Sharifa stal veľmi rýchlo obľúbený herec a predstaviteľ milovníkov v dobrodružných filmoch. Medzi jeho najznámejšie snímky strieborného plátna patria kultové filmy Lawrence z Arábie (1962), Doktor Živago (1965), Mackennovo zlato (1969) alebo Zelený ľad (1981).

Od narodenia egyptského herca Omara Sharifa, držiteľa troch Zlatých glóbusov a jedného Césara, uplynie v nedeľu 10. apríla 90 rokov.

Omar El-Sharif, rodným menom Michel Demitri Chalhoub, sa narodil sa 10. apríla 1932 v egyptskej Alexandrii do zámožnej sýrsko-libanonskej rodiny obchodníka s drevom. Už počas štúdií na alexandrijskej Victoria College sa intenzívne venoval divadlu.

Po skončení štúdia matematiky a fyziky pracoval niekoľko rokov v otcovom drevárskom podniku až pokiaľ sa definitívne rozhodol pre hereckú kariéru. K zmene mena na Omar El-Sharif došlo po tom, ako konvertoval na islam.

Pred kamerou debutoval ako 21-ročný s domácou melodrámou Siraa fil wadi (Pod žhnoucím nebem, 1954) a zakrátko sa stal obľúbeným a vyhľadávaným predstaviteľom vo filmoch egyptskej proveniencie. Zahraničnú pozornosť si získal svojim výkonom vo francúzsko-tuniskom orientálnom príbehu Goha (1958), ktorý na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Cannes získal Cenu poroty (1958).

Obrat v jeho kariére však prišiel začiatkom 60. rokov stvárnením postavy Sherifa Aliho vo výpravnom epose Lawrence z Arábie (1962) režiséra Davida Leana. Dobrodružný veľkofilm získal desať nominácií na Oscara, z ktorých si aj sedem odniesol. Sharif síce svoju nomináciu na zlatú sošku nepremenil, ocenili ho však Zlatým glóbusom (1963) a v tom istom roku získal aj cenu Nová hviezda roku - herec. Tento snímok sám pritom označil za štvorhodinový film bez hviezd a žien, bez ľúbostného príbehu a takisto bez početnejších akčných scén.

Postavenie hviezdy si budoval postupne, vďaka účinkovaniu vo výpravných filmoch, v ktorých stelesnil plejádu známych historických osobností: stredovekého benátskeho kupca a cestovateľa Marca Pola vo filme Podivuhodné dobrodružstvá Marca Pola (1965), zakladateľa mongolskej ríše – Čingischán (1965), korunného princa Rudolfa Habsburského v historickej dráme Mayerling (1968) či revolucionára Ernesta Che Guevara vo filme Che! (1969).

Opätovná spolupráca s režisérom Davidom Leanom mu priniesla ďalší veľký medzinárodný úspech. Bola to úloha vojenského lekára a básnika Živaga v rovnomennej filmovej adaptácii slávneho románu Borisa Pasternaka Doktor Živago (1965). Film bol ocenený piatimi Oscarmi a Sharifovi vyniesol druhý Zlatý glóbus (1966).

V snímke Tajuplný ostrov (1973) stvárnil kapitána Nema, avšak nezabudnuteľnou je jeho postava profesionálneho hráča pokru a manžela známej broadwayskej speváčky v podaní Barbry Streisandovej v muzikáli Funny Lady (1975).

V nasledujúcich rokoch si Sharif zahral tiež rôzne typy ničomníkov zastierajúcich zradu svojim príťažlivým zovňajškom. Napríklad vo westerne Mackennovo zlato (1969) alebo v snímke Zelený ľad (1981). Sharifov výkon vo francúzskej dráme Môj učiteľ Ibrahim (2003) bol zase ocenený filmovou cenou César v roku 2004.

Zlatého leva za celoživotné dielo mu udelili v roku 2003 na filmovom festivale v talianskych Benátkach.

Na Slovensko zavítal Omar Sharif v roku 2008, kedy si na medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach prevzal prestížne ocenenie Hercova misia a na Most slávy pripevnil bronzovú plaketu so svojim menom.

Omar Sharif bol prvý herec arabského pôvodu, ktorý sa preslávil na medzinárodnej filmovej scéne. Legendárny herec zomrel 10. júla 2015 vo veku 83 rokov na infarkt. Pochovaný je v Káhire na miestnom cintoríne Nafísa.



Zdroje: Archív TASR, www.csfd.cz