< sekcia Magazín

Oceňovaný kameraman Martin Štrba sa dožíva 60 rokov

Na archívnej snímke kameraman Martin Štrba. Foto: TASR - Pavol Zachar

V roku 2021 sa stal členom americkej Akadémie filmových umení a vied, ktorá udeľuje Oscary.

Levice/Bratislava 26. augusta (TASR) – Za kamerou stojí Martin Štrba už štyri dekády, počas ktorých sa podieľal na desiatkach hraných a dokumentárnych filmoch. Je dvorným kameramanom slovenského režiséra Martina Šulíka, s ktorým nakrútil úspešné snímky ako Neha, Všetko čo mám rád, Záhrada, Krajinka, Tlmočník či Muž so zajačími ušami.

Na filmoch Jánošík – Pravdivá história, Horiaci ker a Šarlatán spolupracoval so svetoznámou poľskou režisérkou Agnieszkou Hollandovou.

V Česku často spolupracuje s režisérom Vladimírom Michálkom, s ktorým nakrútil snímky ako Je třeba zabít Sekala, Anděl Exit alebo Babí léto.

Jeho originálny kameramanský štýl ocenili štyrmi Českými levmi, troma cenami Slnko v sieti a cenou Českej filmovej kritiky.

Rešpektovaný a oceňovaný slovenský kameraman Martin Štrba bude mať vo štvrtok 26. augusta 60 rokov.

Martin Štrba sa narodil 26. augusta 1961 v Leviciach. V rokoch 1976 - 1980 študoval fotografiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave. Po jej skončení vymenil, aj keď nie úplne, fotoaparát za kameru, keď sa stal študentom pražskej Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických umení (FAMU), ktorú absolvoval v roku 1986.

Počas pražského štúdia bol súčasťou tzv. Slovenskej novej vlny, ktorú tvorili slovenskí študenti fotografie Jano Pavlík, Rudo Prekop, Vasil Stanko, Tono Stano, Miro Švolík, Kamil Varga a Peter Župník. O tejto výnimočnej generácii fotografov nakrútil Štrba dokumentárny film s názvom Vlna vs. Breh (2014).

V rokoch 1986 - 1991 pracoval v bratislavskom Štúdiu krátkych filmov. V 90. rokoch minulého storočia pôsobil aj ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

V Štúdiu krátkych filmov nadviazal dodnes trvajúcu spoluprácu s Martinom Šulíkom. Tandem Šulík – Štrba má na svojom konte osem celovečerných filmov. Prvým bol príbeh milostného trojuholníka Neha (1991), po ktorom prišiel film Všetko čo mám rád (1992). V roku 1995 nakrútili snímku Záhrada, ktorá získal štyroch Český levov.

Po Záhrade nasledovali filmy Orbis Pictus (1997), Krajinka (2000) či sociálno-kritická snímka Slnečný štát (2005). V roku 2018 nakrútili oceňovaný film Tlmočník, za ktorý Štrba získal cenu Slnko v sieti za kameru. Zatiaľ ich posledným spoločným projektom je snímka Muž so zajačími ušami (2020).

Štrbove originálne kameramanské videnie využili aj iní slovenskí režiséri. Jeho kameramanský rukopis nesie dnes už legendárny film Na krásnom modrom Dunaji (1994) režiséra Štefana Semjana. Za kamerou stál aj pri nakrúcaní filmu Vlada Balca Rivers of Babylon (1998). Ocenenie Slnko v sieti dostal za snímku režiséra Vladimíra Balka Pokoj v duši (2009).

Prvého Českého leva za kameru dostal Štrba za film Je třeba zabít Sekala (1998), pod ktorý sa podpísal český režisér Vladimír Michálek. S ním spolupracoval aj na ďalších snímkach ako Anděl Exit (2000), Babí léto (2001), O rodičích a dětech (2007), Posel (2012), Pohádkář (2014), alebo Úhoři mají nabito (2019).

Ocenenie priniesla Štrbovi aj spolupráca s režisérkou Agnieszkou Hollandovou. Českého leva za najlepšiu kameru dostal za film Horiaci ker (2013). Poľská režisérka si ho za kameramana vybrala aj pri snímke Šarlatán, za ktorý si v kategórii Najlepšia kamera odniesol ďalšieho Českého leva. Toho dostal tiež za film Juliusa Šefčíka Masaryk (2016).

Úspešný kameraman sa podieľal aj na českých filmoch ako napríklad Eliška má ráda divočinu (r. Otakar Miloslav Maria Schmidt, 1999), Nevěrné hry (r. Michaela Pavlátová, 2003), Občanský průkaz (r. Ondřej Trojan, 2010), Milada (r. David Mrnka, 2017) alebo Skleněný pokoj (r. Julius Ševčík, 2019).

Od roku 1998 žije Martin Štrba v Prahe, jeho manželkou je kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková.

V roku 2021 sa stal členom americkej Akadémie filmových umení a vied, ktorá udeľuje Oscary.