< sekcia Magazín

Francúzsko oslávi v stredu štátny sviatok – Deň dobytia Bastily

Na asnímke vojaci počas nácviku vojenskej prehliadky na Champs-Élysées (Elyzejských poliach) pri príležitosti blížiaceho sa štátneho sviatku – Dňa dobytia Bastily v Paríži v piatok 9. júla 2021. Foto: TASR/AP

Tragický priebeh mali oslavy francúzskeho štátneho sviatku pred piatimi rokmi v prímorskom letovisku Nice.

Paríž 14. júla (TASR) – Vo Francúzsku je v stredu 14. júla štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Neodmysliteľnou súčasťou osláv, ktorými si obyvatelia krajiny pripomínajú 14. júl 1789, je vojenská prehliadka na Champs-Élysées (Elyzejských poliach), ohňostroje, bály, bankety, pikniky a ľudová veselica.

Vlani sa z dôvodu pandémie nového druhu koronavírusu tradičná vojenská prehliadka na Elyzejských poliach nekonala. Stalo sa tak po prvý raz od skončenia druhej svetovej vojny. Namiesto nej sa uskutočnila malá slávnosť na parížskom námestí Place de le Concorde.

Tento rok by sa však už vďaka uvoľneným opatreniam mala konať. Na vojenskej prehliadke za účasti francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona by sa malo podľa mediálnych informácií zúčastniť vyše 4300 vojakov, čo je približne rovnako ako v roku 2018, a nad hlavami prítomných by malo preletieť viac než 70 lietadiel a vyše 20 vrtuľníkov.

Dátum 14. júl 1789 – dobytie Bastily – sa natrvalo a nezmazateľne zapísal nielen do dejín Francúzska a Európy, ale aj celého sveta. Útok na Bastilu bol signálom na vypuknutie revolúcie v celom Francúzsku, pričom pád tohto symbolu svojvôle a kráľovského despotizmu sa stal zároveň symbolom pádu starého režimu a začiatku Veľkej francúzskej revolúcie.

„Prvý vnikol do pevnosti akýsi medirytec, zhodili ho a zlomili mu nohy. Ďalší bol muž z francúzskej gardy – mal viac šťastia. Prišiel som počas prvého útoku diel, ale stala sa zázračná vec – o pol tretej už bola Bastila obsadená," napísal vo svojom liste otcovi jeden z revolucionárov Camille Desmoulins.

Bastila bola pôvodne pevnosťou, ktorá slúžila ako posilnená obrana brány sv. Antona a hradieb vo východnej časti mesta. Parížsky richtár Hugues Aubriot ju dal v druhej polovici 14. storočia postaviť so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností.

Ako väzenie sa používala Bastila už za vlády kráľa Ľudovíta XI. (1461-1483), ale až kardinál Richelieu (prvý minister Ľudovíta XIII. v rokoch 1624-1642) ju zmenil na väznicu.

Vo Francúzsku sa oslavoval 14. júl ako sviatok už od roku 1790, avšak v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, ktorý deň sa má presne sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol za štátny sviatok vyhlásený 14. júl.

Tragický priebeh mali oslavy francúzskeho štátneho sviatku pred piatimi rokmi v prímorskom letovisku Nice. Islamský extrémista Mohamed Lahouaiej-Bouhlel vrážal 14. júla 2016 kamiónom do ľudí oslavujúcich Deň Bastily. Teroristický útok si vyžiadal 86 obetí a 458 zranených. Polícia páchateľa zastrelila.

Muž konal podľa vyšetrovateľov v súlade s výzvami rôznych islamistických organizácií vrátane Islamského štátu na využívanie motorových vozidiel pri vraždení „neveriacich".