< sekcia Magazín

NELICHOTIVÁ SPRÁVA: Od dnes ľudstvo žije na ekologický dlh

Ilustračné foto. Foto: FOTO TASR/Radovan Stoklasa

Situácia s ekologickým dlhom sa značne líši v závislosti od krajiny.

Ženeva 1. august (TASR) - Od 1. augusta bude ľudstvo žiť na ekologický dlh. K tomuto dátumu totiž vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok. Zvyšných päť mesiacov roku 2018 bude žiť na tzv. environmentálny dlh.

Uvádza sa to správe inštitútu Platforma globálnej ekologickej stopy (Global Footprint Network, GFN), ktorá meria dopyt a ponuku prírodných zdrojov a ekologických služieb pre ľudstvo.

Okamih zlomu nastáva každý rok o niekoľko dní skôr - vlani Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day) pripadol na 2. augusta, konštatuje portál 20minutes.fr.

Celý proces sa zrýchlil z dôvodu nadmernej spotreby a plytvania, vysvetlila Valérie Gramondová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorý je partnerskou organizáciou GFN.

Vo svojom vyhlásení Gramondová poukázala napríklad na to, že podľa prieskumov končí v odpadkových košoch až tretina potravín. Varovala tiež, že "možnosť regenerácie planéty je podkopaná", a ako príklad uviedla situáciu so zásobami rýb.

Podľa Gramondovej by ľudstvo pre naplnenie svojich potrieb potrebovalo v prepočte 1,7 planéty Zem.

Situácia s ekologickým dlhom sa značne líši v závislosti od krajiny, konštatoval Pierre Cannet z WWF. Malé krajiny s malým počtom obyvateľov, ako je Katar a Luxembursko, zanechávajú mimoriadne silnú ekologickú stopu, vysvetlil Cannet. Upozornil, že keby celé ľudstvo žilo ako ony, deň zlomu by ľudstvo dosiahlo už 9. či 19. februára.

Podľa GFN Spojené štáty žijú na ekologický dlh od 14. marca, Nemecko od 1. mája, Francúzsko od 5. mája a Británia od 7. mája. V krajinách ako Maroko či Vietnam tento dátum pripadá na 16. a 21. decembra.

Cannet sa domnieva, že najnovšia analýza ekologického dlhu ľudstva svedčí o tom, že treba prejsť "od alarmovania k akcii".

Zvrátiť doterajší nepriaznivý trend je podľa GFN možné rôznymi opatreniami. Medzi nimi sú aj: spôsob, ako mestá používajú a uprednostňujú tzv. zelenú energiu; boj proti plytvaniu a nadmernej spotrebe mäsa; či obmedzenie demografickej expanzie.

Na svoj prieskum inštitút využíva údaje OSN z tisícov oblastí ľudskej činnosti vrátane rybolovu, lesníctva, dopravy a energetiky.

Tohtoročný zlomový deň nastáva najskôr od začiatku 70. rokov, keď sa začal stanovovať. Prvýkrát to bolo v roku 1970, keď pripadol na 29. decembra - Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V nasledujúcich rokoch pripadol na ešte skoršie dátumy - 19. decembra (1987), 7. decembra (1990), 21. novembra (1995), 1. novembra (2000), 20. októbra (2005), 26. októbra (2007), 23. septembra (2008), 25. septembra (2009), 21. augusta (2010), 27. augusta (2011), 22. augusta (2012), 20. augusta (2013), 19. augusta (2014), 13. augusta (2015), 8. augusta (2016) a 2. augusta (2017).

K nárastu ekologického dlhu výrazne prispievajú aj štáty EÚ


Tlačová agentúra Belga v tejto súvislosti pripomenula veľké rozdiely v spotrebnom správaní krajín sveta. Smutným rekordérom roku 2018 je Katar, ktorý deň svojho ekologického dlhu dosiahol už 9. februára. Za ním nasleduje Luxembursko (19.2), potom Spojené arabské emiráty (4.3), Mongolsko (6.3), Bahrajn (12.3) a USA (15.3). Najlepšie si podľa tohto rebríčka počína Vietnam (21.12.), Maroko a Kirgizsko (17.12), Niger (16.12) a Jamajka (13.12).

Rozdiely v míňaní planetárnych zdrojov sú očividné aj medzi členskými krajinami EÚ. Jedine Rumunsko (8.8.) je za celosvetovým priemerom ekologického dlhu. Ostatné krajiny Únie spotrebovávajú oveľa viac a oveľa rýchlejšie, ako to umožňujú planetárne zdroje.

Prvenstvo z krajín Únie patrí už spomínanému Luxembursku, príliš rýchlo však svoje tohoročné zdroje spotrebovali aj v Dánsku (28.3.) a Estónsku (30.3), v Belgicku (2.4) či vo Švédsku (4.4) a vo Fínsku (11.4). Zo stredoeurópskych krajín sa najrýchlejšie ku "Dňu D" dopracovala Česká republika (20.4), v máji k nemu dospeli Poľsko (19.5) a Slovensko (27.5), ktoré sa stalo 57. najhoršou krajinou v tomto rebríčku. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky obišlo najlepšie Maďarsko (20.6). Najmenšou ekologickou záťažou pre svet spomedzi krajín EÚ boli okrem Rumunska aj Cyprus (4.7), Bulharsko (13.7).

Belga pripomenula, že na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bol deň ekologického dlhu 29. december. Za necelých päťdesiat rokov sa situácia dramaticky zhoršila a pri takomto tempe nakladania s prírodnými zdrojmi v roku 2050 za 365 dní spotrebujeme zdroje dvoch planét našej veľkosti. Hlavnou príčinou tohto stavu sú emisie skleníkových plynov a nadmerné plytvanie potravín.