Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. júl 2024Meniny má Oľga
< sekcia Magazín

Hácha bol českým protektorátnym prezidentom, ktorý o tento post nestál

Na archívnej snímke Emil Hácha, tretí prezident Československa (1938–1939) a štátny prezident Protektorátu Čechy a Morava (1939 -1945). Emila Háchu po vojne 13. mája 1945 zatkli a eskortovali do vojenskej nemocnice na Pankráci, kde 27. júna 1945 zomrel. Foto: TASR

V sobotu 27. júna uplynie 70 rokov od úmrtia českého politika a právnika Emila Háchu, ktorý bol počas druhej svetovej vojny prezidentom Protektorátu Čechy a Morava.

Praha/Bratislava 27. júna (TASR) – V sobotu 27. júna uplynie 70 rokov od úmrtia českého politika a právnika Emila Háchu, ktorý bol počas druhej svetovej vojny prezidentom Protektorátu Čechy a Morava.

Pred druhou svetovou vojnou bol renomovaným právnikom a hlboko veriacim sudcom. V roku 1938 bol na základe Mníchovskej dohody zvolený za prezidenta Československej republiky. O rok neskôr sa po tvrdom nátlaku a vyhrážkach zo strany nacistickej Nemeckej ríše stal prezidentom vytvoreného Protektorátu Čechy a Morava, ktorým ostal do roku 1945.

Emil Hácha sa narodil 12. júla 1872 v meste Trhové Sviny. Po gymnaziálnych štúdiách sa za ďalším vzdelaním vydal na Univerzitu Karlovu v Prahe, na ktorej v roku 1895 úspešne promoval ako doktor práv. Pracovnú kariéru začínal ako úradník zemského výboru Kráľovstva českého a ako radca Najvyššieho správneho dvora v rakúskej Viedni. Po vzniku Československa (1918) sa stal členom Najvyššieho správneho súdu a v roku 1925 jeho prvým prezidentom. Okrem týchto funkcií bol tiež členom legislatívnej rady vlády ČSR, členom Českej akadémie a Českej učenej spoločnosti. Háchove znalosti týkajúce sa zvykového anglosaského práva a medzinárodného práva ho priviedli až k Haagskemu rozhodcovskému súdu, ktorého sa stal sudcom. V rokoch 1924-1929 pôsobil aj ako docent na pražskej Právnickej fakulte Univerzity Karlovej.

Rok 1938 sa pre Československo niesol v znamení zmien, strachu a neistoty z blížiacej sa druhej svetovej vojny. Po abdikácii vtedajšieho prezidenta Edvarda Beneša v dôsledku Mníchovskej dohody a po prijatí ústavného zákona o autonómii Slovenska a Podkarpatskej Rusi podľahol Emil Hácha nátlaku a 30. novembra 1938 sa stal prezidentom Československej republiky. V marci roku 1939 bol pozvaný do nemeckého Berlína na rokovania so špičkami Nemeckej ríše, na ktorom ho násilím a vyhrážkami prinútili, aby súhlasil so vznikom Protektorátu Čechy a Morava a stal sa jeho prezidentom. Hácha sa mylne domnieval, že nacisti budú rešpektovať uzavreté dohody a medzinárodné právne normy.

V prvých rokoch svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta bol veľmi aktívnym politikom, ktorý sa zasadzoval za práva svojho národa. Protestoval u ríšskeho protektora Konstantina von Neuratha proti germanizácii, v októbri 1939 odmietol sľub vernosti Hitlerovi a v novembri 1939 požadoval prepustenie zatknutých vlastencov a vysokoškolských študentov. Po príchode Reinharda Heydricha do Prahy a zatknutí protektorátneho premiéra Aloise Eliáša sa Hácha dostal pod zvýšený tlak okupantov. Osudovým zlomom v jeho živote sa stal atentát na Reinharda Heydricha, ktorý v júni 1942 uskutočnili českí výsadkári. Terorizovanie českého národa a osobný nátlak nacistov na čele s Karlom Hermannom Frankom značne podlomili zdravotný a duševný stav vtedy sedemdesiatročného prezidenta. Zlomeného Háchu nacisti využívali ako symbol propagovaného "protektorátneho vlastenectva v rámci Nemeckej ríše". Jeho zdravie sa však pod vplyvom pokračujúcej artériosklerózy rýchlo zhoršovalo, preto prestal byť pre nacistov zaujímavý. Hácha stratil nielen dôveru domáceho odboja a londýnskej exilovej vlády, ale i okupantov a ich prisluhovačov.

V máji roku 1945 bol Emil Hácha na príkaz českého komunistického politika Václava Noska zatknutý na zámku v Lánoch a dopravený do pražskej väzenskej nemocnice na Pankráci, kde 27. júna 1945 vo veku 72 rokov zomrel. Ako priznal i povojnový Národný súd, od januára 1943 nebol Hácha za svoje činy zodpovedný. Pre nemalú časť českého národa však predstavoval symbol zrady a pronacistickej aktivity. Tento pokrivený obraz osobnosti protektorátneho prezidenta prežíva u časti staršej generácie dodnes.


Zdroje: http://zivotopisyonline.cz/, http://vlast.cz/