Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Magazín

Herec Divadla Járy Cimrmana a spisovateľ Miloň Čepelka má 85 rokov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

V hre Akt sa Čepelka zapísal do sŕdc fanúšikov Járu Cimrmana ako predstaviteľ matky Žílovej a svoje tanečné čísla zdokonalil tak, že si diváci zvykli chodiť na predstavenie práve kvôli nim.

Opočno/Bratislava 23. septembra (TASR) – Český herec, spisovateľ a textár Miloň Čepelka je známy najmä ako člen kultového Divadla Járy Cimrmana. Stál pri jeho zrode podobne ako jeho rovesník Zdeněk Svěrák. Do povedomia divákov sa okrem iného zapísal dôveryhodným stvárňovaním ženských postáv, keďže cimrmanovci boli vždy výlučne mužským kolektívom. Kvôli Čepelkovým tancom na vysokých opätkoch si dokonca diváci chodili opakovane pozerať inscenáciu Akt.

Obľúbený všestranný český umelec Miloň Čepelka sa vo štvrtok 23. septembra dožíva 85 rokov.

Miloň Čepelka sa narodil 23. septembra 1936 v Pohoří pri východočeskom mestečku Opočno. Navštevoval gymnázium v Dobruške, v rokoch 1954 – 1958 absolvoval štúdium českého jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Prahe. Tu začal písať prvé básne a zoznámil sa so svojim pôvodne učiteľským – a neskôr hereckým – kolegom Zdeňkom Svěrákom. Do školského časopisu Hříbě, ktorý začali vydávať, prispieval aj o pár rokov starší študent matematiky a fyziky Ladislav Smoljak.

V rokoch 1959 – 1961 bol Čepelka učiteľom základnej školy, potom ho zlákal kamarát Jiří Šebánek do armádnej redakcie Československého rozhlasu. V nej sa Čepelka opäť stretol so Svěrákom, začal písať svoje prvé texty a spolupracoval s literárnym časopisom Tvář. Vyšli mu zbierky básničiek pre deti Když se dnes nevrátím (1964) a Běží ježek alejí (1965), písal rozhlasové hry – a prvý raz vstúpil do nealkoholickej vinárne U pavouka. V tomto Šebánkovom rozhlasovom programe sa začalo skloňovať meno sčasti zabudnutého a sčasti nepochopeného českého génia Járu Cimrmana, ktorého pozostalosť bola náhodou objavená pri rekonštrukcii domu a zároveň aj vzápätí zničená po mohutnej explózii.

Na archívnej snímke Zdeněk Svěrák.
Foto: FOTO TASR/Pavel Neubauer


Napokon na tejto mystifikácii vzniklo Divadlo Járy Cimrmana, ktoré uviedlo 4. októbra 1967 svoju prvú hru Akt. Tento rok otvorilo už svoju jubilejnú 55. sezónu. Súbor naštudoval 15 autorských inscenácií, pritom Čepelka účinkuje vo všetkých a spolu so Svěrákom a Petrom Bruknerom ako jediní stoja na javisku od počiatkov až dodnes.

V roku 1968 napísal Čepelka jeden zo svojich najúspešnejších piesňových textov pre Martu Kubišovú – pieseň Dobrodružství s bohem Panem. O rok neskôr bol svedkom potlačenia demonštrácie na protest proti sovietskej okupácii. A keď ho v rozhlase vyzvali, aby vo svojej relácii zahral milicionárom, ktorí sa na potlačení protestov podieľali, odmietol to urobiť. V roku 1970 odišiel "na voľnú nohu" a spolu s ním zo solidarity aj Zdeněk Svěrák.

Na archívnej snímke Marta Kubišová.
Foto: TASR - Peter Brenkus


V tom čase sa už Divadlo Járy Cimrmana tešilo nesmiernej popularite. Hneď v prvej hre Akt sa Čepelka zapísal do sŕdc fanúšikov Járu Cimrmana ako predstaviteľ matky Žílovej a svoje tanečné čísla na podpätkoch zdokonalil tak, že si diváci zvykli chodiť na predstavenie práve kvôli nim.

Čepelka so Svěrákom sa venovali aj písaniu televíznych scenárov. V roku 1997 napísal spolu s Jiřím Šebánkom komédiu Stůj, nebo se netrefím (r. Jiří Chlumský). Objavoval sa pred kamerou aj ako herec, hoci išlo väčšinou o epizódne úlohy. Najviac sa divákom vryl do pamäti ako prekladateľ v známej komédii Jáchyme, hoď ho do stroje! (r. Oldřich Lipský) svojou povestnou hláškou: "Je to takový překladatelský oříšek."

Najväčší herecký priestor však Čepelkovi poskytlo Divadlo Járy Cimrmana. Okrem záznamov zo všetkých inscenácii súbor divákov potešil aj celovečerným pseudodokumentom Nejistá sezona (r. Ladislav Smoljak, 1987).

Miloň Čepelka začal od roku 1990 opäť intenzívne spolupracovať s rozhlasom, pripravoval literárne aj hudobné relácie, napísal rozhlasové hry Šikovatel Lemaninský a Freony, či Výlet do Afriky. Je autorom viacerých básnických zbierok, napr. Abeceda lásky, Mandel sonetů, Deník Haiku, Deník Haiku 2 a Druhý mandel sonetů. Napísal novely Poklesky rozverné snoubenky, Příliš mnoho pohřbů, aneb Když květiny promluví, knihu poviedok A jestli neumřel (a jiné povídky), prózu Nedělňátko aneb s Cimrmanem v zádech, a tiež pôsobivé Monology k živým i mrtvým.

Od roku 1970 je ženatý s rozhlasovou scenáristkou Hanou Šotovou, majú dvoch synov. Je stále herecky aktívny. V rozhovore pre Český rozhlas na otázku, čo by sám sebe poprial, odpovedal: "Aby som vydržal tak dlho, kým nebudem trápny."