Quantcast
< sekcia Magazín

Od korunovácie Karola III. za uhorského kráľa uplynie 310 rokov

Na archívnej snímke vosková figurína Karola III. počas výstavy "Korunovačná Bratislava v kontexte vojny o španielske dedičstvo" v bratislavskom Primaciálnom paláci. Foto: TASR Andrej Galica

V Bratislave bol za uhorského kráľa korunovaný aj Karol III., posledný Habsburg na španielskom tróne a prvý španielsky kráľ na uhorskom tróne.

Bratislava 22. mája (TASR) - Korunovačným mestom uhorských kráľov a sídlom najdôležitejších inštitúcií sa stala Bratislava po obsadení hlavného mesta Uhorska Budína vojskami Osmanskej ríše. Udialo sa tak po bitke pri Moháči v roku 1526, v ktorej Turci porazili kresťanskú armádu a otvorili si cestu do Uhorska. Bratislava ako nové mesto korunovácií zažila v tomto období svoj najväčší rozmach.

Korunovačným chrámom sa stal gotický Dóm svätého Martina, kde bolo v rokoch 1563 až 1830 korunovaných 10 kráľov, jedna panujúca kráľovná a sedem kráľovských manželiek. Prvým bol korunovaný za uhorského kráľa 8. septembra 1563 Maximilán z rodu Habsburgovcov a slávnu korunovačnú éru Bratislavy ukončila 28. septembra 1830 korunovácia Ferdinanda V., zvaného Dobrotivý. Jedinou v Bratislave korunovanou vládnucou kráľovnou bola Mária Terézia, ktorá slávnostne prijala titul a korunu 25. júna 1741.

V Bratislave bol za uhorského kráľa korunovaný aj Karol III., posledný Habsburg na španielskom tróne a prvý španielsky kráľ na uhorskom tróne. Od tejto udalosti uplynie v nedeľu 22. mája 310 rokov.

Budúci panovník Karol III. bol už ako dvojročný prítomný na korunovácii, a to vtedy, keď sa 9. decembra 1687 zúčastnil v Bratislave na korunovácii svojho staršieho, 9-ročného brata Jozefa I. za uhorského kráľa. Cisár Jozef I. zomrel vo Viedni 17. apríla 1711, a keďže nezanechal žiadneho mužského potomka, Karol sa stal posledným mužským príslušníkom habsburskej dynastie. Za rímsko-nemeckého cisára bol vo Frankfurte nad Mohanom korunovaný v decembri 1711.

Korunovačným diplomom, ktorý vydal v máji 1712 sa okrem iného zaviazal, že uhorská koruna neopustí hranice Uhorska a že Uhorsku sa pričlenia všetky územia vydobyté od Turkov. Za uhorského kráľa bol korunovaný v bratislavskom Dóme sv. Martina 22. mája 1712. Korunoval ho prímas knieža Christian August Saský. Ako cisár používal meno Karol VI., ako uhorský kráľ bol titulovaný Karol III.

Z Dómu svätého Martina sa Karol III. vydal aj s korunovačným sprievodom cez mesto ku Kostolu františkánov. Počas sprievodu sa rozhadzovali medzi ľudí peniaze a pamätné mince, na ražňoch sa piekli voly a z fontány tieklo víno. V Kostole františkánov pasoval kráľ nových rytierov Zlatej ostrohy. Súčasťou korunovácie bol tiež ceremoniál na korunovačnom pahorku pri Dunaji, kde kráľ na koni švihal mečom na všetky svetové strany, čo symbolizovalo, že bude brániť krajinu pred nepriateľmi zo všetkých strán.

Po korunovačnom ceremoniáli nasledoval obed v arcibiskupskom paláci podľa španielskej etikety, čo znamenalo, že Karol VI. ako cisár a práve korunovaný uhorský kráľ obedoval sám. Obyvatelia Bratislavy však hodovali vedno až do rána.

Panovníkova manželka, budúca kráľovná Alžbeta Kristína z nemeckej evanjelickej kniežacej rodiny Braunschweig-Wolfenbüttel sa korunovácie nemohla zúčastniť. V tom čase bola ešte stále v Španielsku, kde ako kráľovská miestodržiteľka obhajovala práva svojho manžela na španielsky trón. Toho sa Karol III. nakoniec vzdal, Alžbeta Kristína sa vrátila a v októbri 1714 ju taktiež v Dóme sv. Martina korunovali za uhorskú kráľovnú. Ich najstaršou dcérou bola neskoršia panovníčka Mária Terézia.