< sekcia Magazín

Skladateľ hudby pre organ Johann Sebastian Bach má výročie narodenia

Nemecký skladateľ barokovej hudby, svojho času slávny organista a čembalista Foto: Teraz.sk/Wikipedia

Johann Sebastian Bach sa považuje za jedného z najväčších hudobných géniov všetkých dôb.

Eisenach/Bratislava 20. marca (TASR) - Barokový nemecký hudobný skladateľ a organista Johann Sebastian Bach sa považuje za jedného z najväčších hudobných géniov všetkých dôb. Dnes si pripomíname 330. výročie narodenia tohto velikána hudby.

Považujú ho za akéhosi završovateľa barokového hudobného štýlu. Vo svojej dobe sa preslávil hlavne ako interpret a improvizátor. Ako skladateľa ho najskôr veľmi neuznávali. Jediné dielo, ktoré v čase svojho života mohol publikovať tlačou, boli Matúšove pašie. Bachovu hudbu vnímali ako konzervatívnu a na päťdesiat rokov po jeho smrti upadla do zabudnutia.

Narodil sa v Eisenachu

Johann Sebastian Bach sa narodil 21. marca 1685 v nemeckom Eisenachu. Vyrastal ako najmladšie dieťa v mnohopočetnej evanjelickej rodine s hlbokými hudobnými tradíciami. Takmer dve storočia obsadzovali jej príslušníci významné pozície v strednom Nemecku, najmä v Durínsku.

Vo veku desať rokov stratil budúci hudobný génius rodičov a ujal sa ho starší brat Johann Christoph, ktorý bol organistom, a prevzal jeho ďalšiu výchovu a hudobné vzdelávanie. Od neho sa Sebastian učil hrať na organe a komponovať, ale živil sa aj spievaním v zbore.

S povesťou vynikajúceho hráča na organe s vyspelou technikou hrania sa dostal za organistu do nemeckého Arnstadtu, kde mal aj vyučovať hudbu. So žiakmi si však príliš nerozumel a nadriadení ho napomínali, keď s nimi dostatočne necvičil. Prejavoval sa ako nezávislý a často aj arogantný mladý muž - ale aj s hlbokým vzťahom k hudbe. Keď dostal mesačné voľno na návštevu známeho organistu Dietricha Buxtehudea v Lübecku, ktorého umenie ho uchvátilo, vydal sa za ním pešo (takmer 300 km) a vrátil sa až o niekoľko mesiacov. V Arnstadte sa tiež zúčastnil pouličnej šarvátky s muzikantom z kapely, ku ktorému mal poznámky, a len to, že jeho zamestnávateľ nechcel stratiť nádejného hudobníka ho zachránilo pre vyhodením.

Chrámová hudba

V Mühlhausene, ktorý bol jeho ďalším pôsobiskom, žiadali od neho jednoduchšiu chrámovú hudbu, ale presné príčiny, prečo miesto po roku opustil, nie sú jasné.

Získal post organistu na dvore vojvodu Wilhelma Ernsta vo Weimare, kde sa vypracoval na uznávaného umelca. Z doby weimarského pôsobenia pochádza veľká časť Bachovho organového diela a mnoho ďalších skladieb, napríklad Lovecká kantáta, najstaršia dochovaná Bachova svetská kantáta.

Kapelník na kniežacom dvore

Od roku 1717 pôsobil Bach ako kapelník na kniežacom dvore v Köthene. Prežil tam svoje najkrajšie roky a vytvoril svoje najkrajšie a najpoetickejšie inštrumentálne skladby - šesť Brandenburských koncertov. V Köthene skomponoval okrem iných aj Dobre temperovaný klavír (súbor prelúdií a fúg), šesť husľových partov a sonát a rad ďalších závažných kompozícií, ale i diela skôr pedagogického charakteru, ako je Klavírna knižka Anny Magdalény Bachovej (druhá manželka skladateľa), ktorá je jednou z prvých inštruktívnych klavírnych cyklov v dejinách hudby.

Poslednou životnou zastávkou skladateľa bolo nemecké Lipsko a Chrám sv. Tomáša, kde pôsobil od roku 1723 ako kantor a organista. Vynikajúcimi reprezentantmi jeho chrámových skladieb sú okrem kantát Jánove a Matúšove pašie z tohto obdobia.

Vážna choroba

Na sklonku života Bach ochorel na vážnu očnú chorobu - šedý zákal, podstúpil neúspešnú operáciu a zomrel slepý 28. júla 1750 v Lipsku vo veku 65 rokov.

Johann Sebastian Bach bol predstaviteľom vrcholného baroka, majstrom polyfónie, kontrapunktu a fúgy. Bol typom usilovného človeka - vzdelaného a hlboko veriaceho umelca. Hľadal spoločný základ medzi svetskou a cirkevnou hudbou, pretože nepociťoval medzi nimi protiklad.

zdroj: www.britannica.com, www.biography.com