< sekcia Magazín

Všestranný hudobný skladateľ Igor Bázlik oslavuje okrúhle jubileum

Na archívnej snímke hudobný skladateľ Igor Bázlik. Foto: TASR Pavol Zachar

Už počas štúdia sa jeho komorné a symfonické skladby uvádzali na koncertoch. Jedným z prvých diel bola v roku 1965 experimentálna Elektronická štúdia.

Banská Bystrica/Bratislava 5. decembra (TASR) – Vo svojej tvorbe inklinoval spočiatku k javiskovej tvorbe, filmu a neskôr sa prezentoval veľkým počtom piesňovej tvorby a skladbami s rôznymi netradičnými formami a obsadením. Vo svojej tvorbe sa prejavuje ako pohotový skladateľ hudby rôznych žánrov a foriem, najmä tam, kde môže uplatniť prvky populárnej hudby, džezu, beatu ako aj ľudovej hudby. Takto charakterizuje skladateľa, dirigenta a klaviristu Igora Bázlika encyklopédia 100 slovenských skladateľov a jej spoluautor Marián Jurík.

Igor Bázlik je autorom populárnych piesní, šansónov a hudobných scénických diel. V roku 1973 získal Bratislavskú lýru. Odlišnou polohou jeho tvorby sú orchestrálne a symfonické diela ako napr. Carpe Diem (2008).

V nedeľu 5. decembra sa známy hudobný skladateľ Igor Bázlik dožíva 80 rokov.


Profil hudobného skladateľa Igora Bázlika



Igor Bázlik sa narodil 5. decembra 1941 v Banskej Bystrici. V rokoch 1958-1962 študoval na Konzervatóriu v Bratislave, v rokoch 1962-1966 študoval kompozíciu u Alexandra Moyzesa na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).

Ako absolvent sa stal hudobným redaktorom Československého rozhlasu (1966-1969), v rokoch 1969-1978 tam pracoval ako hudobný režisér. Od roku 1979 pôsobí v slobodnom povolaní ako skladateľ, aranžér, dirigent, hráč na klávesových nástrojoch a pedagóg hudobno-dramatického odboru Konzervatória v Bratislave.

Už počas štúdia sa jeho komorné a symfonické skladby uvádzali na koncertoch. Jedným z prvých diel bola v roku 1965 experimentálna Elektronická štúdia. V roku 1969 napísal Štyri črty pre sláčikové kvarteto ako svoju prvú skladbu po skončení VŠMU, a tiež prvú skladbu, ktorú už nekonzultoval s profesorom Moyzesom. "Počas štúdia diskutoval o každej note a odobroval či odmietal moje nápady, usmerňoval a viedol moju prácu, čo mi aj vyhovovalo, no často som si pomyslel - prečo? Nakoniec ale výsledok bol dobrý, obdivoval som profesora, ktorý vedel predvídať, vedel dať skladbe stavbu, skrátka bola to pre mňa výborná škola," spomínal Igor Bázlik.

Popri skladbách pre klavír či menšie zoskupenia možno spomenúť štyri Bázlikove symfonické diela: Symfonietta (1966), Musica Slovaca (1973), Smútočný pochod (1977) a Svadobný pochod (1977). V roku 2008 k nim pribudla pôsobivá orchestrálna skladba Carpe Diem.

Populárny bol v 70. rokoch muzikál Plné vrecká peňazí, ku ktorému Bázlik zložil hudbu podľa scenára Ivana Soloviča. Hlavnými protagonistami boli Milan Lasica a Július Satinský a premiéru mal 18. októbra 1975 na Novej Scéne.

V roku 2003 napísal operu pre deti s názvom Polepetko. K tomu treba prirátať desiatky skladieb pre rozhlas a pre divadlo, upravené ľudové piesne, či mimoriadne obsiahlu tvorbu Igora Bázlika pre deti.

Ďalšou Bázlikovou doménou je oblasť populárnej hudby. Jeho piesne interpretovali Marcela Laiferová, Zora Kolínska, Ivan Krajíček či Karol Duchoň. V roku 1973 získal striebornú Bratislavskú lýru s piesňou Chvála humoru na text Tomáša Janovica, ktorú naspievali Karol Duchoň a Eva Kostolányiová.

V 80. rokoch minulého storočia Igor Bázlik pokračoval v spolupráci s orchestrami Karla Vlacha, Gustáva Broma, Karla Krautgartnera, Ladislava Štaidla a ďalšími. V 90. rokoch minulého storočia sa začal venovať sakrálnej hudbe. Skomponoval cyklus piesní na básne Milana Rúfusa Modlitbičky, kantátu Príď Duchu Svätý, vokálnu symfóniu Podoby viery a ďalšie. V apríli 2002 účinkoval na Benefičnom koncerte potomkov evanjelických farárov pod názvom Tóny evanjelickej fary.

V júli 2011 si Igor Bázlik prevzal ocenenie Identifikačný kód Slovenska (IKS). Poslaním projektu je zdôrazniť jedinečnosť a originalitu pôvodnej domácej umeleckej tvorby dlhodobo predstavovať renomovaných aj menej známych umelcov a ich tvorbu.

V roku 2017 si Igor Bázlik prevzal Veľkú cenu SOZA (Slovenského ochranného zväzu autorského) za rok 2016, v roku 2019 mu udelili cenu Karola Tonkoviča za mimoriadny osobnostný prínos vo sfére folklórneho umenia. V roku 2020 dostal Igor Bázlik Cenu Samuela Zocha, ktorú udeľuje výnimočným osobnostiam Bratislavský samosprávny kraj.