< sekcia Magazín

Humanista Ferdinand Martinengo sa narodil pred 200 rokmi

Na archívnej snímke podobizeň Ferninada Martinengu. Foto: TASR - Michal Svítok

V roku 1846 sa mu podarilo presadiť, že telocvik sa začal po prvý raz vyučovať na bratislavských školách ako nepovinný predmet.

Záhreb/Bratislava 4. marca (TASR) - Veľkú časť svojho života zasvätil Ferdinand Martinengo od polovice 19. storočia spoločenskému rozvoju Bratislavy. Jeho myšlienky a činy však výrazne ovplyvnili nielen rozvoj spoločenského života na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách Európy. Vo štvrtok 4. marca uplynie 200 rokov od narodenia tohto humanistu, pedagóga, športovca, priekopníka telesnej výchovy a zakladateľa bratislavského dobrovoľného hasičského spolku.

Ferdinand Martinengo sa narodil 4. marca 1821 v Záhrebe v rodine talianskych šľachticov. Do Bratislavy prišiel v roku 1844, kde čoskoro po svojom príchode otvoril Prvú uhorskú šermiarsku a telocvičnú školu. So šabľou a kordom narábal tak zručne, že už v rokoch 1837 a 1838 získal diplom majstra šermu v Budapešti a vo Viedni. Dobové pramene prezrádzajú, že "zbraň v jeho ruke, to nie je oceľ, ale svetelný lúč, ktorý prenikne aj tam, kde iný nevidí žiadnu štrbinku".

V nasledujúcich rokoch sa pustil do propagácie telovýchovy a jej zavádzania v školstve. V roku 1846 sa mu podarilo presadiť, že telocvik sa začal po prvý raz vyučovať na bratislavských školách ako nepovinný predmet. Nebolo to vôbec jednoduché, lebo táto myšlienka mala svojich odporcov, najmä v radoch bratislavských konzervatívcov, ktorí brojili proti Martinengovým aktivitám.

Ferdinand Martinengo však vo svojich aktivitách neustával a v roku 1863 bol jedným iniciátorov založenia hasičského spolku v Bratislave. Prvé pokusy ale neboli úspešné, pretože Uhorské kráľovské miestodržiteľstvo návrh stanov v roku 1864 zamietlo. Museli prejsť ďalšie tri roky až napokon 15. decembra 1867 schválilo uhorské ministerstvo vnútra stanovy Dobrovoľného hasičského spolku.

Ustanovujúce valné zhromaždenie spolku sa uskutočnilo 23. februára 1868 v dnešnej Starej radnici. Bol na ňom vytvorený hasičský zbor na čele s veliteľom Ferdinandom Martinengom.

Zbor zasahoval prvýkrát už 21. júna 1868 pri hasení požiaru hospodárskych objektov hostinca U uhorskej kráľovnej pri Trnavskom mýte. Bezprostredne po zásahu vydal Martinengo obežník, v ktorom napísal: "Keď ma členovia spolku vyznamenali svojou dôverou a zvolili ma za kapitána hasičstva, cítil som sa skutočne poctený. Ale dnes, musím to vysloviť otvorene, som hrdý. Mužstvo obstálo v prvej požiarnej skúške dôstojne. Pozoroval som rýchle dostavenie sa na miesto, poriadok, odvahu a poslušnosť. Ako kapitán zboru mám z toho radosť a ďakujem členom za túto horlivosť" .

Martinengova činorodosť neutíchala a podieľal sa napríklad na založení Prešporského veslárskeho klubu (1862) či šermiarskeho klubu (1890). V Bratislave pôsobí aj v súčasnosti šermiarsky klub Ferdinanda Martinenga.

K významným aktivitám tohto humanistu patrí tiež založenie spolku Humanitas, cieľom ktorého bolo podporovať chudobných študentov bez ohľadu na vierovyznanie. Martinengovu všestrannú činnosť ocenil cisár František Jozef I. udelením viacerých vyznamenaní, medzi iným "Zlatým záslužným krížom" "Rytierskym radom".

V duchu šírenia Martinengových ideálov vznikla 4. marca 1998 v Bratislave Spoločnosť Ferdinanda Martinenga, nadväzujúca na jeho humanistický odkaz.

Ferdinand Martinengo, po ktorom je pomenovaná jedna z ulíc hlavného mesta Slovenska, zomrel v Bratislave 28. februára 1895, päť dní pred svojimi 74 narodeninami. Pochovaný je na bratislavskom Ondrejskom cintoríne.