Quantcast
< sekcia Magazín

J. Gutenberg začal tlačiť Bibliu revolučnou technikou pred 570 rokmi

Johannes Gutenberg Foto: Wikimedia Commons

Gutenbergova metóda tlačenia kníh znamenala prelom v spôsobe tvorby kníh, keďže do polovice 15. storočia sa knihy buď opisovali ručne, alebo tlačili pomocou drevených blokov.

Mainz/Bratislava 29. septembra (TASR) - Gutenbergova Biblia bola prvá kniha, ktorú vytlačili metódou sádzania pohyblivých písmen. Pre jednoduchosť sa uvádza, že 30. septembra 1452 vytlačili prvú knihu na svete - Bibliu nemeckého kníhtlačiara Johannesa Gutenberga. Presnejšie je však to, že sa v tom období len začalo s tlačou tejto Biblie pomocou Gutenbergovej kníhtlačiarskej techniky.

V piatok 30. septembra uplynie od tejto prelomovej udalosti v dejinách ľudstva 570 rokov.

Gutenbergova metóda tlačenia kníh znamenala prelom v spôsobe tvorby kníh, keďže do polovice 15. storočia sa knihy buď opisovali ručne, alebo tlačili pomocou drevených blokov. Aj preto ich vlastnili len bohatí ľudia a kláštory, kde ich opisovali mnísi.

V polovici 15. storočia vynašiel Johannes Gutenberg mechanický tlačiarenský lis, ktorý spôsobil vo výrobe kníh doslova revolúciu. Jeho lis totiž umožnil vytlačenie mnohých kópií rovnakého textu za relatívne krátky čas.

Johannes Gutenberg sa narodil približne v roku 1400 v meste Mainz. Nemecký kovorytec a vynálezca využil koncept pohyblivých písmen, ktorý vynašli ako prví Číňania. Vytvoril 300 jednotlivých písmen vrátane kapitálok a interpunkcie. Na ich výrobu vymyslel kovovú zliatinu jednak dostatočne mäkkú na to, aby sa písmená dali vyrobiť pri nízkej teplote, ale aj pevnú, lebo museli odolať tlaku lisu. Pri zhotovení svojho tlačiarenského lisu sa inšpiroval lismi, ktoré sa využívali pri výrobe vína.

Na každú stranu svojej Biblie použil približne 2500 jednotlivých sádzaných znakov. Písmená ukladal vedľa seba do rámu, ktorý sa dal použiť na tlač akéhokoľvek počtu kópie danej strany. Vyvinul aj špeciálny atrament na báze oleja, ktorý sa dal naniesť na vysádzaný text pomocou kožených podušiek a potom vytlačiť na papier či pergamen.

Predpokladá sa, že prvý náklad Gutenbergovej Biblie vyšiel v počte 180 kusov. Z toho 145 na papieri a ostatné na pergamene. Jeho Biblia má 1282 bohato vyzdobených strán, ktoré majú zarovnané okraje, čo bola ďalšia Gutenbergova inovácia. Každá strana sa skladá z dvoch stĺpcov textu vytlačeného gotickým písmom, dnes známym ako textualis. Stránky majú 42 riadkov, preto sa nazýva aj ako 42-riadková Biblia. Je vydaním latinskej Vulgáty, verzie, ktorú v 4. storočí preložil sv. Hieronym.

S tlačou Biblie sa údajne skončilo v roku 1454 a do predaja bola prichystaná v roku 1455. Ponúkala sa v nezviazanej forme, pretože kolorovanie a ostatná výzdoba sa robila na želanie zákazníka a až potom sa viazala. Každý z dochovaných 48 exemplárov Gutenbergovej Biblie je teda unikát.

Nazýva sa aj "Mazarinova", pretože sa prvýkrát objavila v pozostalosti tohto francúzskeho štátnika a kardinála v roku 1760. Biblia Johanna Gutenberga patrí medzi inkunábuly - prvé knihy na svete vyrobené sériovým spôsobom, ktoré používajú samostatné litery.

Gutenbergova kníhtlačiarska technika sa čoskoro rozšírila do celej Európy. Umožnila rýchlu a pomerne lacnú výrobu i rozsiahlejších diel vo veľkých nákladoch. V čase reformácie výrazne ovplyvnila náboženstvo, pomáhala pri vzdelávaní a stala sa predchodkyňou masových médií, ktoré mali veľký dosah na politiku a spoločnosť.