< sekcia Magazín

Bývalá šéfredaktorka Zorničky Jarmila Štítnická by mala 90 rokov

Obálka knihy Riekanky z čítanky. Foto: Web

Viacerým generáciám prváčikov pomohla jej ilustrovaná abeceda, knižka Riekanky z čítanky.

Rimavská Seč/Bratislava 25. decembra (TASR) - Jarmila Štítnická bola známou poetkou, spisovateľkou, scenáristkou, publicistkou, prekladateľkou a dlhoročnou šéfredaktorkou časopisu Zornička. Bola manželkou spisovateľa Ctibora Štítnického (v rokoch 1966-1970 bol riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby na bratislavskej Kolibe, v tom čase sa tam natočilo okolo 40 filmov, takmer všetky diela slovenskej novej vlny a takmer všetky debuty nastupujúcej generácie Juraj Jakubisko, Eliáš Havetta, Dušan Hanák). Štítnická sa venovala predovšetkým tvorbe pre deti a mládež (spolu s manželom vychovali tri dcéry). Dnes uplynie 90 rokov od jej narodenia.

Viacerým generáciám prváčikov pomohla jej ilustrovaná abeceda, knižka Riekanky z čítanky. Po prvý raz vyšla v roku 1971 a potom v niekoľkých reedíciách s ilustráciami Heleny Zmatlíkovej. Naposledy v roku 2009 v novej modernejšej podobe s ilustráciami Martina Kellenbergera.

Jarmila Štítnická sa narodila 25. decembra 1924 v Rimavskej Seči. Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi v roku 1944. Aktívne sa zapojila do Slovenského národného povstania (SNP) a po oslobodení pracovala ako sekretárka v Slobodnom vysielači v Košiciach. V rokoch 1945-1947 pracovala v Československom rozhlase v Košiciach, vedúcou redaktorkou vysielania Slovenskej odborovej rady bola v rokoch 1948-1951. V rokoch 1952-1954 bola zástupkyňou šéfredaktora Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež v Československom rozhlase v Bratislave. Od roku 1959 až do svojho skonu viedla redakciu detského časopisu Zornička. Aj vďaka nej ilustrovali tento časopis Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, Albín Brunovský a mnohí iní umelci.

Knižne debutovala J. Štítnická zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953). Predtým vychádzali jej básne v Novom rode, Živene a Eláne. Písala hlavne pre deti a mládež: Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Vynikla aj ako autorka bábkových hier. Spolupracovala s bábkovými divadlami v Bratislave, Košiciach, Nitre, v českom Kladne a Plzni. Na motívy slovenských ľudových rozprávok napísala hry Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963), Rozprávka z karavány (1967). Pre televíziu napísala scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Je autorkou mnohých rozhlasových pásiem, scénok a montáží pre deti i pre dospelých, vytvorila vyše 40 rozprávkových hier a adaptácií: Chalúpka strýčka Toma, Oliver Twist, O zlatej jabloni, Povesť o fontáne, Malý muk, Veľká rozprávka doktorská a iné. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky.

Používala pseudonymy Milada Majorová a Oľga Petrová. Okrem vlastnej tvorby prekladala z češtiny a taliančiny.

Jarmila Štítnická zomrela v Bratislave 7. apríla 1980.