Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 28. február 2024Meniny má Zlatica
< sekcia Magazín

Jeden z najvýraznejších filmových tvorcov Dušan Hanák má 85 rokov

Dušan Hanák, archívna snímka. Foto: TASR Jakub Kotian

Veľký úspech režisér zaznamenal aj dokumentom Obrazy starého sveta (1972), ktorý patrí medzi najvýznamnejšie filmy slovenskej kinematografie.

Bratislava 27. apríla (TASR) - Dušan Hanák je autorom výnimočných dokumentárnych a hraných filmov s osobitou autentickou výpoveďou, v ktorých prepájal experimentovanie s civilnosťou. Keďže jeho diela nespĺňali ideové kritériá vtedajšieho socialistického umenia, neraz boli pre verejnosť na dlhšiu dobu zakázané. Napriek tomu sa filmy významného umelca napokon dočkali uznania nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Jeden z najvýraznejších filmových tvorcov slovenskej kinematografie 20. storočia, režisér a scenárista Dušan Hanák sa vo štvrtok 27. apríla dožíva 85 rokov.

Dušan Hanák sa narodil 27. apríla 1938 v Bratislave. V rokoch 1960 – 1965 študoval réžiu na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe. Ako režisér a scenárista pôsobil v rokoch 1964 – 1991 v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave. Už počas vysokoškolských štúdií nakrútil krátke snímky ako napríklad Alcron (1963), 6 otázek pro Jana Wericha (1963) alebo Učenie (1965).

Do profesionálneho filmového sveta vstúpil ako nádejný dokumentarista. V diele Prišiel k nám Old Shatterhand (1966) s ľahkosťou, humorom a iróniou zachytil život v socialistickom Československu v 60. rokoch minulého storočia. V krátkometrážnom filme Omša (1967) zaznamenal bohoslužbu v Spišskej Sobote s autentickými liturgickými textami a spevmi.

V roku 1969 Dušan Hanák debutoval celovečerným filmom 322, v ktorom hlavný hrdina v spojitosti s vlastnou vážnou diagnózou prehodnocuje svoj doterajší život a hodnoty. Psychologická dráma napriek komunistickej cenzúre v Československu získala Veľkú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Mannheime. Vo filme okrem viacerých nehercov účinkovali aj poprední českí a slovenskí herci Václav Lohniský, Josef Abrhám, Miroslav Macháček, František Zvarík či poľská herečka Lucyna Winnicka.

Veľký úspech režisér zaznamenal aj dokumentom Obrazy starého sveta (1972), ktorý patrí medzi najvýznamnejšie filmy slovenskej kinematografie. Uznania sa však dočkal až po rokoch, pretože kvôli ideovým a estetickým kritériám bol na istú dobu zaradený k tzv. trezorovým dielam. Snímka o starých, životnou múdrosťou obdarených dedinčanoch žijúcich mimo modernej civilizácie bola nominovaná na Oscara v kategórii dokumentárny film (1991). Získala tiež niekoľko zahraničných festivalových ocenení i Cenu Asociácie filmových kritikov v Los Angeles (1990).

Priazeň laickej i odbornej verejnosti vzbudil filmový tvorca tiež poetickou tragikomédiou Ružové sny (1976), ktorá je príbehom lásky medzi dedinským poštárom a krásnou rómskou dievčinou. V hlavných úlohách sa predstavili Juraj Nvota a Iva Bittová.

V roku 1980 nakrútil Dušan Hanák romantickú drámu Ja milujem, ty miluješ. Film sa však dostal do distribúcie až v novembri 1988. O rok neskôr získala táto snímka ocenenie Strieborný medveď za najlepšiu réžiu na MFF v Berlíne a v Štrasburgu zase Hlavnú cenu a Cenu FIPRESCI.

Psychologickú sondu do vnútra mladých žien predstavujú drámy Tichá radosť (1985) a Súkromné životy (1990), ktoré sa tiež dočkali viacerých ocenení. Medzinárodne úspešná bola aj dokumentárna snímka o vzťahu občana a totalitnej moci s názvom Papierové hlavy (1995).

Z mnohých prestížnych ocenení, ktoré režisér získal doma i v zahraničí možno spomenúť Cenu za vynikajúci výkon vo filmovom umení, ktorú Dušanovi Hanákovi udelili v roku 1991 na prehliadke filmov v americkom Denveri. V roku 2004 si talentovaný tvorca prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy "za mimoriadne významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky". O dva roky neskôr putovala do jeho rúk Cena za celoživotné dielo (Award to the Career) na MFF umeleckých filmov v Bergame. Taktiež si odniesol Cenu Stredoeurópskej iniciatívy za celoživotné dielo na filmovom festivale v Terste (2011). V roku 2014 získal Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii na MFF v Sofii a tiež národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.

Uznávaný filmový tvorca v minulosti pôsobil ako pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave a podstatným spôsobom ovplyvnil nastupujúcu generáciu režisérov a režisérok. V roku 2021 sa stal Dušan Hanák laureátom ocenenia Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii. Na jeseň minulého roka si na 26. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava prevzal ocenenie za celoživotný prínos kinematografii.



Zdroj: culture.gov.sk, dafilms.sk, ceskatelevize.cz