< sekcia Magazín

Jediné univerzitné observatórium pripravuje nové generácie astronómov

Na snímke najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom zrkadla 1,3 metra v kupole observatória AÚ SAV na Skalnatom Plese vo Vysokých Tatrách . Foto: TASR/Oliver Ondáš

Pätnásteho marca si profesionálni aj amatérski astronómovia, a tiež laickí nadšenci pripomenú Medzinárodný deň hvezdárni a planetárií.

Bratislava 14. marca (TASR) – Poslaním ľudových hvezdární a planetárií je sprostredkovať širokej verejnosti základné informácie z oblasti astronómie a prezentovať ju aj prakticky. Väčšina hvezdární a planetárií je zriaďovaná na krajskej úrovni, mnoho amatérskych astronómov pracuje aj formou občianskych združení, či astronomických klubov. Pre TASR to uviedol astronóm Tomáš Paulech, správca Astronomického a geofyzikálneho observatória v Modre (AGO), ktoré spadá pod Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) v Bratislave.

„Slovo ´amatérsky´ treba v tomto kontexte chápať tak, že tieto inštitúcie astronómiu primárne popularizujú pre verejnosť, avšak nezameriavajú sa na profesionálny astronomický výskum – hoci sa na ňom tiež často podieľajú,“ povedal pre TASR Tomáš Paulech. Ako dodal, profesionálny výskum na Slovensku zastrešuje Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave, Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

Medzi vedecké pracoviská patrí aj Observatórium UK nad Modrou neďaleko rekreačnej oblasti Piesok. Areál bol slávnostne otvorený 9. júna 1992, jeho história sa však začala písať už v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vtedy sa začala diskusia o tom, že by astronómovia pôsobiaci na pôde UK potrebovali vlastné pracovisko. Podarilo sa im získať vyradený 60-centimetrový ďalekohľad zo Skalnatého Plesa, ktorý musel podstúpiť „generálku“. Na nej zamestnanci UK aj SAV, ale najmä študenti odpracovali viac než 3000 brigádnických hodín.

K ďalekohľadu pristavili budovu


Potom už stačilo k ďalekohľadu „pristavať“ budovu. So stavebnými prácami sa začalo v roku 1985, veľkú časť z nich však opäť vykonali dobrovoľníci. Dnes má AGO Modra dva ďalekohľady, k staršiemu 60-centimetrovému pribudol novší s priemerom 70 cm.

„Naše observatórium je špecifické tým, že ide o jediné univerzitné observatórium na Slovensku. Na rozdiel od ľudových hvezdární je hlavným zameraním AGO okrem vedecko-výskumnej činnosti aj praktické vzdelávanie študentov bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia odboru Astronómia a astrofyzika. Naše pracovisko z tohto dôvodu nie je technicky ani personálne vybavené na masovú popularizáciu astronómie. Vykonáva ju však ako doplnkovú činnosť formou exkurzií pre organizované skupiny, prípadne v nedeľu popoludní aj pre ostatných návštevníkov, či turistov,“ vysvetlil Tomáš Paulech.

Ako dodal, prístroje, ktoré sú na AGO inštalované, sú rozmerné a počítačovo ovládané, čo prakticky zabraňuje použiť ich na bežné pozorovania oblohy v rámci exkurzií, či mimo nich. Inými slovami, astronómovia sa dnes už nedívajú na oblohu, miesto nich to robia kamery. Návšteva astronomického pracoviska uprostred prírody je však pre návštevníkov stále atraktívna.

Skúmajú asteroidy, meteory aj vesmírny odpad


Astronomická vedecká činnosť AGO sa sústreďuje na tri oblasti. Prvou z nich je výskum asteroidov a komét. V minulosti išlo predovšetkým o astrometrické pozorovania, pričom na AGO Modra objavili 160 nových asteroidov. Dnes sa výskum zameriava na dlhodobé fotometrické sledovanie špecifických populácií asteroidov.

Druhou ťažiskovou oblasťou výskumu na AGO sú meteory. Na snímanie meteorov vybudovala skupina astronóma Juraja Tótha medzinárodnú sieť celooblohových kamier AMOS, ktoré sú okrem Slovenska umiestnené aj na Kanárskych ostrovoch, v Čile, či na Havajských ostrovoch.

Hvezdáreň Vartovka v Banskej Bystrici, archívne foto.
Foto: TASR/Branislav Račko


Kamery umožňujú jednak určiť dráhu telesa v Slnečnej sústave pred zrážkou so Zemou, jeho možný pôvod v konkrétnej kométe, či asteroide, a tiež základné informácie o chemickom zložení. Keď takéto teleso dopadne na zemský povrch, stáva sa meteoritom. „Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 10 rokov od pádu meteoritu Košice, ktorého desiatky úlomkov našla práve expedícia pracovníkov z našej fakulty v spolupráci s kolegami z AÚ SAV na základe predikcie miesta dopadu z meraní meteoru na oblohe,“ doplnil Tomáš Paulech.

Na snímke najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom zrkadla 1,3 metra v kupole observatória Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied na Skalnatom Plese vo Vysokých Tatrách 30. októbra 2014.
Foto: TASR/Oliver Ondáš


Najnovšou oblasťou výskumu na AGO je tzv. kozmický odpad. Ide o koordinované medzinárodné pozorovanie fragmentov kozmických družíc, satelitov a iných objektov na rôznych dráhach okolo Zeme. Snahou je určiť najmä počet, presné dráhy a veľkosť takýchto objektov.

„Vedecká skupina okolo Jiřího Šilhu sa okrem toho zameriava aj na farebnú fotometriu pomocou nášho novšieho 70-centrimetrového ďalekohľadu. Tá prináša dodatočné informácie o možnom zložení telesa s cieľom identifikovať jeho pôvod a materiál, z ktorého bol vyrobený. Tieto pozorovania majú významný presah do praxe, keďže takéto údaje sú relevantné pre najväčšie vedecké aj komerčné inštitúcie kvôli bezpečnosti ich projektov – ak ide napríklad o komunikačné satelity či sondy,“ povedal Tomáš Paulech z AGO Modra.

Práve 15. marca si profesionálni aj amatérski astronómovia, a tiež laickí nadšenci pripomenú Medzinárodný deň hvezdárni a planetárií. Nápad sa zrodil v roku 1991 v Taliansku a na jeho počiatku stojí Združenie priateľov planetárií (L'Associazione Amici dei Planetari). Od roku 1995 sa sviatok všetkých, ktorí radi hľadia na oblohu, rozšíril do celej Európy a pripadá na druhú nedeľu v marci.