FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Film začal vznikať, keď režisérovi MacDonaldovi predložili remastrované, zreštaurované a doteraz nevidené zábery z koncertu.
Autor TASR
Bratislava 2. júna (TASR) - Cyklus Music & Film v bratislavskom Kine Lumiére premietne 5. júna dokument One to One: John & Yoko (2024). Zachytáva život a obdobie politického aktivizmu Johna Lennona a Yoko Ono v 70. rokoch minulého storočia v začiatkoch ich pobytu v New Yorku. Informuje o tom Slovenský filmový ústav (SFÚ).
Film nakrútili Kevin MacDonald a Sam Rice-Edwards, svetovú premiéru mal vlani na MFF v Benátkach. „Režiséri sa v ňom sústreďujú na kľúčových prvých 18 mesiacov Johna Lennona a Yoko Ono v USA od ich príchodu do New Yorku v auguste 1971. Bývali vtedy v malom byte v bohémskej štvrti Greenwich Village a z postele sledovali množstvo kanálov americkej televízie,“ hovorí dramaturg cyklu Music & Film Miro Ulman s tým, že tvorcovia sa snažia priblížiť divákom vtedajšiu dobu prostredníctvom toho, čo John a Yoko mohli vidieť. „Vojnu vo Vietname, prezidenta Nixona, reklamy na Coca-Colu, reportéra Waltera Cronkita z večerných správ CBS či vtedy začínajúci seriál The Waltons,“ vysvetľuje k obdobiu, v ktorom známy umelecký pár zorganizoval aj benefičný koncert One to One, inšpirovaný televíznou reportážou Geralda Riveru o životných podmienkach mentálne hendikepovaných detí v inštitúcii Willowbrook na Staten Islande. Koncert sa konal v Madison Square Garden 30. augusta 1972 a bol posledným, ktorý John a Yoko absolvovali spoločne.
Film začal vznikať, keď režisérovi MacDonaldovi predložili remastrované, zreštaurované a doteraz nevidené zábery z koncertu. Potom zvážil širší kontext a zámer koncertu, ktorým bolo vyzbieranie financií pre Willowbrook. „Skúmal tiež ďalšie otázky o živote a kariére Johna a Yoko. Nechcel, aby diváci videli len remastrovaný záznam koncertu, pretože ten vyšiel s názvom Live in New York City na albume a VHS už v roku 1988. MacDonald chcel niečo viac - vytvoriť film nielen o benefičnom koncerte, ale aj o ´politickej angažovanosti´ páru a ich vzťahu k sledovaniu televízie,“ objasnil Ulman.
Podľa MacDonalda z obdobia koncertu One to One má dvojica najviac kamerových záznamov - buď mali svoje vlastné kamery, alebo ich natáčali iní ľudia. Režisér v záznamoch objavil veľa materiálu, aby mohol Johna a Yoko nechať hovoriť samých za seba, a aby ich diváci počúvali. „Myslím si, že je to oveľa zaujímavejšie ako tradičný životopisný film, kde sa filmári snažia prezentovať vlastný ucelený pohľad,“ poznamenal režisér filmu, ktorý obsahuje doposiaľ nevidené materiály vrátane domácich videí, ale aj početných záznamov telefónnych rozhovorov Johna a Yoko.
Film nakrútili Kevin MacDonald a Sam Rice-Edwards, svetovú premiéru mal vlani na MFF v Benátkach. „Režiséri sa v ňom sústreďujú na kľúčových prvých 18 mesiacov Johna Lennona a Yoko Ono v USA od ich príchodu do New Yorku v auguste 1971. Bývali vtedy v malom byte v bohémskej štvrti Greenwich Village a z postele sledovali množstvo kanálov americkej televízie,“ hovorí dramaturg cyklu Music & Film Miro Ulman s tým, že tvorcovia sa snažia priblížiť divákom vtedajšiu dobu prostredníctvom toho, čo John a Yoko mohli vidieť. „Vojnu vo Vietname, prezidenta Nixona, reklamy na Coca-Colu, reportéra Waltera Cronkita z večerných správ CBS či vtedy začínajúci seriál The Waltons,“ vysvetľuje k obdobiu, v ktorom známy umelecký pár zorganizoval aj benefičný koncert One to One, inšpirovaný televíznou reportážou Geralda Riveru o životných podmienkach mentálne hendikepovaných detí v inštitúcii Willowbrook na Staten Islande. Koncert sa konal v Madison Square Garden 30. augusta 1972 a bol posledným, ktorý John a Yoko absolvovali spoločne.
Film začal vznikať, keď režisérovi MacDonaldovi predložili remastrované, zreštaurované a doteraz nevidené zábery z koncertu. Potom zvážil širší kontext a zámer koncertu, ktorým bolo vyzbieranie financií pre Willowbrook. „Skúmal tiež ďalšie otázky o živote a kariére Johna a Yoko. Nechcel, aby diváci videli len remastrovaný záznam koncertu, pretože ten vyšiel s názvom Live in New York City na albume a VHS už v roku 1988. MacDonald chcel niečo viac - vytvoriť film nielen o benefičnom koncerte, ale aj o ´politickej angažovanosti´ páru a ich vzťahu k sledovaniu televízie,“ objasnil Ulman.
Podľa MacDonalda z obdobia koncertu One to One má dvojica najviac kamerových záznamov - buď mali svoje vlastné kamery, alebo ich natáčali iní ľudia. Režisér v záznamoch objavil veľa materiálu, aby mohol Johna a Yoko nechať hovoriť samých za seba, a aby ich diváci počúvali. „Myslím si, že je to oveľa zaujímavejšie ako tradičný životopisný film, kde sa filmári snažia prezentovať vlastný ucelený pohľad,“ poznamenal režisér filmu, ktorý obsahuje doposiaľ nevidené materiály vrátane domácich videí, ale aj početných záznamov telefónnych rozhovorov Johna a Yoko.
