Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Magazín

Legenda americkej folkovej scény Joan Baezová má 80 rokov

Joan Baezová, foto z archívu. Foto: TASR/AP

Takmer od začiatku kariéry sa Baezová aktívne vyjadrovala aj k politickým či celospoločenským témam.

New York/Bratislava 9. januára (TASR) - Americká folková speváčka, gitaristka a skladateľka Joan Baezová pôsobila na hudobnej scéne od konca 50. rokov 20. storočia. Autorka mnohých protestsongov, mierová a politická aktivistka, bojovníčka za rešpektovanie ľudských práv a ochranu životného prostredia, známa aj svojim legendárnym vystúpením na Bratislavskej lýre v roku 1989, bude mať v sobotu 9. januára 80 rokov.

Baezová patrila k hviezdam hudobného festivalu Bratislavská lýra v roku 1989. V rámci svojho vystúpenia, ktoré vysielala aj československá televízia, verejne pozdravila disidenta Václava Havla a ďalších - ako sama povedala - priateľov z Charty 77. Zároveň na pódium pozvala vtedy zakázaného slovenského pesničkára Ivana Hoffmana, ktorý začal hrať pieseň Nech mi nehovoria. Tú však nedohral, lebo organizátori festivalu mu to znemožnili.

Joan Baezová sa narodila 9. januára 1941 v New Yorku v rodine mexického lekára a Američanky škótskeho pôvodu. Jej rodičia počúvali prevažne klasickú hudbu, ale dospievajúca Baezová si viac obľúbila vzmáhajúci sa rokenrol. Začala hrať na gitaru a objavila v sebe aj hlas, ktorý bol charakteristickým znakom jej hudobnej kariéry.

S folkovou hudbou sa stretla koncom 50. rokov minulého storočia, v čase, keď mala za sebou strednú školu a nedokončené štúdium na umeleckej fakulte Bostonskej univerzity. Po desiatkach vystúpení v malých kluboch v Bostone a Chicagu sa v roku 1959 postavila na pódium folkového festivalu v Newporte. Jej vystúpenie zaznamenalo úspech a o rok neskôr vydala prvý album s názvom Joan Baez, ktorý sa stal najúspešnejšou nahrávkou vtedajšej americkej folkovej hudby.

Na archívnej snímke z decembra 1975 sú zľava Roger McGuinn, Joni Mitchellová, Richie Havens, Joan Baezová a Bob Dylan počas koncertu na turné, ktoré viedol Bob Dylan.
Foto: TASR/AP Photo


V roku 1961 vydala nielen ďalší album Joan Baez, Vol. 2, ale zažila aj jedno z osudových stretnutí. Zoznámila sa s vtedy začínajúcim Bobom Dylanom, ktorého nielen uviedla na folkovú scénu, ale s ním aj spolupracovala. Na svoje albumy zaradila viaceré Dylanove piesne a často ho pozývala na pódium počas svojich koncertov. Ich pracovný vzťah prerástol po čase do partnerského. Neskôr sa však rozišli a z Dylana sa stala jedna z hlavých osobností nielen americkej, ale aj svetovej hudobnej scény.

Po Dylanovi bol jej partnerom novinár a aktivista David Harris, s ktorým mala syna Gabriela, pár sa však rozišiel v roku 1973. Na začiatku 80. rokov mala vzťah aj so zakladateľom firmy Apple Stevom Jobsom.

Takmer od začiatku kariéry sa Baezová aktívne vyjadrovala aj k politickým či celospoločenským témam. Počas pochodu proti segregácii na amerických školách sa napríklad postavila vedľa Martina Luthera Kinga. Na začiatku 60. rokov minulého storočia založila v meste Carmel Ústav na výskum nenásila. Aktívne vystupovala proti vojne vo Vietname, za čo sa dokonca dostala na niekoľko dní do väzenia.

V roku 1973 vydala platňu Were Are You Now, My Son, ktorej jednu celú stranu vypĺňal zvukový záznam amerického bombardovania vo Vietname. V politických aktivitách pokračovala aj v 80. rokoch a k situácii v USA a vo svete sa vyjadruje dodnes.

Svoju angažovanosť predviedla Baezová aj 10. júna 1989 počas Bratislavskej lýry. V hľadisku športovej haly Na Pasienkoch počas vystúpenia verejne pozdravila Václava Havla a predstaviteľov Charty 77 a venovala im jednu z piesní. Tí boli vďaka nej prítomní v zákulisí, ale aj priamo v hľadisku. Na pódium pozvala tiež vtedy zakázaného slovenského pesničkára Ivana Hoffmana, ktorý začal hrať pieseň Nech mi nehovoria. Tú však nedohral, lebo organizátori festivalu mu vypli mikrofón. Situácia sa zopakovala aj potom, ako sa na pódiu po jej boku objavil český pesničkár Vladimír Merta.

Vtedajšie oficiálne československá média o prerušení koncertu neinformovali, ale okolnosti okolo vystúpenia Baezovej sa medzi ľuďmi rýchlo rozšírili. Koncert americkej pesničkárky sa tak stal jednou z udalostí, ktoré prispeli k pádu komunistického režimu v Československu v novembri roku 1989.

Americká folková speváčka Joan Baezová
Foto: TASR/AP


Baezová však mala k československému disentu blízko už pred legendárnym koncertom. V roku 1976 protestovala proti prenasledovaniu členov skupiny Plastic People Of The Universe a o dva roky neskôr si v Londýne verejne pripomenula okupáciu Československa vojskami Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy v roku 1968.

S Václavom Havlom sa stretla aj v roku 2008, keď účinkovala na trenčianskom hudobnom festivale Pohoda. V roku 2009 prijala Havlove pozvanie a vystúpila v Prahe počas 20. výročia Nežnej revolúcie. Do Bratislavy sa vrátila v októbri 2014, keď sa uskutočnil jej koncert v Aegon aréne NTC. Koncert v hlavnom meste Slovenska si zopakovala aj v roku 2018.

Baezová nahrala celkovo viac ako 20 štúdiových albumov, posledný Whistle Down the Wind, vyšiel v roku 2018, ktorý bol aj rokom ukončenia jej kariéry pre problémy s hlasom. Medzi jej najznámejšie piesne patria napríklad skladby Diamonds and Rust, There But For Fortune alebo Love is Just A Four-Letter Word.

V roku 2015 Baezovú za jej aktivity ocenila medzinárodná organizácia Amnesty International (AI) Cenou Veľvyslanec svedomia.

Baezová je držiteľkou Ceny Grammy za celoživotné dielo (2007) a v roku 2017 ju uviedli do Rokenrolovej siene slávy (Rock and Roll Hall of Fame).