Quantcast
< sekcia Magazín

Letec Milan Jakubec, slúžiaci v britskej RAF, by oslávil 100 rokov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Martin Baumann

Milan Jakubec rozprával 12 jazykmi a mal široký okruh záujmov. Písal tiež básne, v čase vojny boli o láske, vojne, smrti, neskôr v nich prevládala túžba po stratenom domove.

Myjava/Bratislava 8. marca (TASR) - Počas 2. svetovej vojny bojoval Milan Jakubec proti nacizmu v radoch československého zahraničného vojska vo Francúzsku a vo Veľkej Británii, kde slúžil aj v legendárnej 311. československej bombardovacej peruti. Viedol rozsiahlu korešpondenciu nielen s členmi kanadskej vlády a parlamentu, ale aj s politickými osobnosťami iných štátov vrátane kráľovnej Alžbety II.

V utorok 8. marca uplynie 100 rokov od narodenia Milana Jakubca, významného letca britského Kráľovského letectva (RAF).

Narodil sa 8. marca 1922 v chotári Myjavy. Ľudovú školu navštevoval na Myjave, kde vo veku 16 rokov vstúpil do študentskej jednotky. V ilegálnej činnosti pokračoval aj ako študent na reálke v Bratislave. Stal sa zakladateľom tajnej organizácie podporujúcej ilegálny odchod za hranice tých, ktorí chceli bojovať proti nacizmu.

"Vzhľadom na skutočnosť, že jeho účasť v domácom odboji bola prezradená a Jakubec bol slovenskou políciou vyšetrovaný, štúdium neukončil. Pred priamou hrozbou uväznenia opustil 4. apríla 1940 rodnú vlasť so zámerom zapojiť sa do československého zahraničného odboja vo Francúzsku," povedal pre TASR riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Zámer sa podarilo Milanovi Jakubcovi naplniť o mesiac neskôr, keď tzv. balkánskou trasou dorazil do Francúzska. Ako príslušník československého zahraničného vojska bol zaradený k siedmej rote pešieho pluku 1 Montagnac. Na front odišiel v júni 1940.

"Desať dní po odchode bol pri La Chapelle-d'Angillon zranený a zajatý postupujúcimi nemeckými vojakmi. Z nemeckého zajateckého tábora v Bourges však ušiel. Ako disciplinovaný vojak zamieril do Agde, kde ho po objasnení situácie demobilizovali. Následne zamieril z Francúzska do Španielska, cez ktoré sa hodlal dostať do Veľkej Británie. Tento zámer sa mu podarilo naplniť až na druhý pokus. V Španielsku bol po druhýkrát zadržaný, ale v tomto prípade ho nevrátili do Francúzska, ale uväznili v koncentračnom tábore Miranda de Ebro," priblížil Šumichrast.

Na základe intervencie britských úradov Jakubca prepustili. V septembri 1941 sa presunul do Gibraltáru, odkiaľ sa dostal loďou do Británie, kde sa 25. októbra 1941 hlásil v československom depote vo Wilmslow. "O deň neskôr ho prijali do Dobrovoľníckej zálohy britského Kráľovského letectva. Po rádiotelegrafickom, streleckom a bojovom výcviku bol 29. novembra 1942 už ako operačný letec zaradený k 311. československej bombardovacej peruti," pripomenul Šumichrast.

V radoch 311. československej bombardovacej perute zotrval takmer až do konca vojny. Jakubca 29. januára 1945 premiestnili k Dopravnému veliteľstvu, v rámci ktorého ho 7. februára 1945 zaradili k 24. peruti. Úlohou posádok tejto perute bola letecká preprava dôležitých osobností. Po úspešnej službe bol premiestnený k 147. peruti, kde sa stretol aj s ďalším Slovákom z 311. perute Ivanom Schwarzom.

Po skončení druhej svetovej vojny zotrval v československom vojenskom letectve, z ktorého bol prepustený 8. mája 1946 v hodnosti podporučíka v zálohe. Neskôr krátko pracoval ako operačný dôstojník spoločnosti Pan American Airways na ruzynskom letisku v Prahe.

"Túžba po lietaní ho však doviedla k Československým aerolíniám, kde ako palubný rádiotelegrafista lietal až do 4. októbra 1948, keď sa zavŕšila jeho snaha opustiť Československo, v ktorom po februári 1948 prevzala moc Komunistická strana Československa. V tento deň na vnútroštátnej linke Košice – Bratislava – Brno – Praha prevzal (na únose sa podieľali ďalšie dve osoby) riadenie lietadla od prvého pilota Jaroslava Hájka, taktiež bývalého príslušníka RAF, ale zároveň i člena komunistickej strany a pripravený únos sa skončil pristátím na letisku v Mníchove," spresnil pre TASR historik Peter Šumichrast.

Do lietadla ČSA, ktoré uniesol, nastúpila aj jeho manželka Elenka s päťmesačným synom Milanom. Z Nemecka sa potom jeho rodina dostala cez Holandsko do Anglicka. Zostal žiť v emigrácii, kde sa aktívne zapojil do činnosti krajanských organizácii, ktoré bojovali proti komunizmu.

V roku 1953 sa po zhoršení ekonomickej situácie v Británii rozhodol pre odchod do Kanady, usadil sa v Toronte. Pracoval ako štátny zamestnanec, absolvoval kurzy ekonómie, sociológie, histórie a administratívy na Torontskej univerzite. V Toronte aj zomrel 17. júla 2002 vo veku 80 rokov.

Milan Jakubec rozprával 12 jazykmi a mal široký okruh záujmov. Písal tiež básne, v čase vojny boli o láske, vojne, smrti, neskôr v nich prevládala túžba po stratenom domove, ale písal aj o svojom vzore Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Svoj životný príbeh spísal do reportážnej spomienkovej knihy Na zemi i nad morom.