Brusel/Bratislava 31. augusta (TASR) - Prvý raz sa nepriamo o zavedení letného času zmienil v roku 1784 americký politik Benjamin Franklin. V jednom z článkov uviedol, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.

V roku 1907 formuloval návrh na zmenu času londýnsky staviteľ William Willet v eseji Plytvanie denného svetla.

Počas prvej svetovej vojny, 14. apríla 1916, zaviedlo letný čas Švédsko, postupne sa do 30. apríla pridali ďalšie krajiny, medzi nimi aj Nemecko a ako jeho spojenec i Rakúsko-Uhorsko. Opatrenie si nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili.



V roku 1917 zaviedlo letný čas Rusko, neskôr však Sovietsky zväz upravoval čas svojvoľne, raz o hodinu, inokedy o tri hodiny – aj vzhľadom na to, že samotná krajina má niekoľko časových pásiem.

Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas v období 2. svetovej vojny, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom v rokoch 1940 až 1944.

V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. "zimný čas", teda opačný posun než v prípade letného času – letný čas znamená, že sa hodinky posunú o hodinu dopredu oproti stredoeurópskemu času, pri zimnom čase sa posunuli o hodinu späť. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa. Dodnes sa zimný čas používa v Chile alebo Írsku.

Preto tiež nie je správne pri súčasnej diskusii hovoriť o letnom a zimnom čase. Správne je používať termín "stredoeurópsky čas" (SEČ) a "stredoeurópsky letný čas" (SELČ).

Španielsko a Francúzsko ležia na západe Európy a mali by patriť do rovnakého časového pásma ako Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Keďže však v minulosti zaviedli celoročný letný čas, ocitli sa v rovnakom pásme ako ostatná časť Európy.

Slovensko, resp. aj Česká republika ležia približne v strede stredoeurópskeho časového pásma. To znamená, že napríklad v období, keď platí SEČ, pripadá polovica dňa cca na 12. hodinu – teda časové úseky od východu slnka po 12. hodinu a od 12. hodiny po západ slnka sú približne rovnako dlhé. V letnom čase platí to isté pre 13. hodinu. Napríklad v Bratislave vychádza 31. augusta slnko o 6.05 h SELČ a zapadá o 19.37 h SELČ, teda slnko je najvyššie na oblohe o 12.51 h SELČ.

V Madride, ktorý má excentrickú polohu, vychádza napríklad slnko 31. augusta o 7.39 h SELČ a zapadá o 20.50 h SELČ, teda polovica dňa tu nastáva až o 14.15 h SELČ.


Na území Československa bol letný čas v súčasnej podobe zavedený v roku 1979. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období. Hodinky sa posúvali v prvú aprílovú sobotu v noci, od roku 1981 už v poslednú marcovú sobotu. Letný čas sa končil v sobotu v noci počas posledného septembrového víkendu.

Čas sa menil na jar o polnoci a na jeseň o jednej v noci. Neskôr sa táto zmena posunula na 2. hodinu v noci (na jar) a 3. hodinu (na jeseň), pretože najmenej ovplyvňuje dopravu, napríklad železničnú.

Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu.

Vláda SR nariadením z 8. februára 2017 schválila zavedenie letného času na Slovensku na roky 2017-2021. Nariadenie nadobudlo účinnosť 1. marca 2017, týmto nariadením SR prebrala právne záväzné akty Európskej únie.

Českí europoslanci v marci 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Iniciatívou Pre iba jeden čas (For Only One Time) sa obrátili na poslancov Európskeho parlamentu. Na pôde europarlamentu a Európskej komisie prebieha diskusia o letnom čase počas roka 2018.

Zmena času na letný je typická pre mierne, resp. severnejšie zemepisné pásma. V tropických oblastiach sa v priebehu roka dĺžka dňa nemení natoľko významne, aby toto opatrenie malo zmysel.

Zmena času na letný neprináša významné energetické úspory, skôr efektívnejšie využitie denného svetla. Vďaka letnému času má aj mierne pásmo takmer pol roka denné svetlo po 19. hodine, teda cca 180 dní, ako upozornil europoslanec József Nagy (most-Híd), bez letného času by to bolo iba 100 dní.