< sekcia Magazín

Veliteľa partizánov Ľudovíta Kukorelliho zavraždil jeho spolubojovník

Slovenský letec a partizánsky veliteľ Ľudovít Kukorelli Foto: TASR/archív

O smrti Ľudovíta Kukorelliho existujú rôzne teórie. Najdôveryhodnejšia je verzia, že bol zabitý majorom Viktorom Nikolajevičom Kokinom, ktorý pôsobil pri partizánskom zväzku Čapajev.

Tvrdošín/Bratislava 6. októbra (TASR) – Ľudovít Kukorelli bol významný slovenský bojovník proti fašizmu a partizánsky veliteľ.

Zahynul za záhadných okolností, pričom podozrenie z jeho vraždy padá na majora sovietskej armády, ktorý mal k takémuto činu motív. V pondelok 6. októbra uplynie sto rokov od narodenia Ľudovíta Kukorelliho.

Vo viacerých slovenských mestách sú na jeho počesť pomenované ulice, v Bratislave, Košiciach a Habure má postavené pamätníky. Jeho meno je však pre veľa ľudí úplne neznáme.

Ľudovít Kukorelli sa narodil 6. októbra 1914 v Tvrdošíne-Krásnej Hôrke v rodine úradníka. Svoje priezvisko zdedil po starom otcovi, pôvodom z Talianska, ktorý prišiel na Slovensko v 19. storočí ako staviteľ železníc. Po absolvovaní gymnázia v Košiciach v roku 1932 Kukorelli nastúpil na prezenčnú vojenskú službu, počas ktorej zatúžil stať sa letcom. Jeho sen sa splnil na leteckej škole v českom Prostějove, ktorú ukončil v roku 1937 v hodnosti poručíka. Najskôr slúžil v Čechách v Hradci Králové, po nemeckej okupácii začiatkom apríla 1939 ho odvelili na Slovensko do Piešťan k 3. leteckému pluku.

Sľubnú vojenskú kariéru Kukorellimu skomplikovalo jeho odmietnutie pamätnej medaily za poľské ťaženie. Musel sa zodpovedať svojim nadriadeným za pohŕdanie národným vyznamenaním. Prípadom sa zaoberal dokonca aj vtedajší minister obrany generál Ferdinand Čatloš.

Od roku 1939 sa Ľudovít Kukorelli začal zapájať do protifašistického odboja. Počas príprav ilegálneho odletu niekoľkých piešťanských letcov do vtedajšej Juhoslávie však Ústredie štátnej bezpečnosti (ÚŠB) akciu odhalilo. Kukorelliho v novembri 1941 vojenský súd v Bratislave zbavil hodnosti, vylúčil z armády a odsúdil na deväť mesiacov väzenia.

Po prepustení z väzby na základe amnestie v marci 1942 začal Kukorelli znovu pracovať v odboji. Pod menom Martin Minarovič pomáhal antifašistom pri útekoch do Juhoslávie. Pred prenasledovaním ÚŠB ušiel do Brna na českú Moravu, kde ho však zatklo gestapo a poslalo späť na Slovensko. Z väzby v Piešťanoch utiekol cez okno WC. V novembri 1943 ho opäť zatkli v Hlohovci, podarilo sa mu však utiecť žandárskej eskorte v Bratislave. Cez Oravu sa dostal na východné Slovensko. Cestou sa stretol so sovietskym utečencom z koncentračného tábora v Dachau Ivanom Baľutom - Jagupovom, budúcim veliteľom partizánskeho oddielu Čapajev. Kukorelli sa stal náčelníkom jeho štábu.

Pôsobenie v oddieli Čapajev

V septembri 1944 už mal partizánsky oddiel Čapajev (neskôr partizánska brigáda a zväzok) okolo 500 príslušníkov a vyvíjal diverznú činnosť proti nemeckej armáde. V období Slovenského národného povstania (SNP) brigáda Čapajev viedla ťažké boje s jednotkami 357. pechotnej divízie Wehrmachtu. Musela sa stiahnuť do Ondavskej vrchoviny, kde sa zlúčila s ďalšími partizánskymi oddielmi a reorganizovala sa na partizánsky zväzok.

V druhej polovici novembra 1944 sa zväzok pod veľkým tlakom nemeckých jednotiek rozhodol prebiť k 4. ukrajinskému frontu. Oddiel v počte asi 1500 mužov sa vydal pod Kukorelliho velením cez hory k sovietskym vojskám. Nadránom 24. novembra 1944 jednotka prekvapivo zaútočila na nemecké postavenia medzi obcou Habura a Medzilaborcami, ktoré dobyli za značných strát na obidvoch stranách.

V tomto boji za záhadných okolností padol 24. novembra 1944 aj Ľudovít Kukorelli. Po pol roku jeho telo v Košiciach exhumovali a našli v ňom projektil kalibru 6,35 mm, ktorý nebol v bežnej výzbroji ani jednej z bojujúcich strán.

Pamätník Ľudovíta Kukorelliho
Foto: commons.wikimedia.org


Rôzne teórie o smrti

O smrti Ľudovíta Kukorelliho existujú rôzne teórie. Najdôveryhodnejšia je podľa historika Štefana Balberčáka z katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach verzia, že bol zabitý majorom Viktorom Nikolajevičom Kokinom, ktorý pôsobil pri partizánskom zväzku Čapajev. Ten zohral smutnú úlohu likvidátora štábu zväzku Čapajev na základe nepodložených udaní zo strany niektorých príslušníkov zväzku v záujme ich vlastnej kariéry. Major Kokin z čisto karieristických pohnútok a v úzkej spolupráci s bývalým veliteľom partizánskeho oddielu Pugačov I. Kudriavcovom, obvinil veliteľa partizánskeho zväzku Čapajev Ivana Baľutu – Jagupova a piatich jeho spolubojovníkov zo zrady a spolupráce s gestapom. Na základe toho ich po neľudskom výsluchu všetkých okrem Baľutu – Jagupova fyzicky zlikvidoval. "K tejto udalosti sa môže viazať aj Kukorelliho smrť. Kokin sa mohol oprávnene báť, že po vojne bude Kukorelli o týchto udalostiach vypovedať ako o surovom vyvraždení štábu partizánskeho zväzku. Po akcii partizánov mal totiž odletieť do Sovietskeho zväzu a Kokin by tým riskoval, že sa prezradí kompletné pozadie jeho činov na našom území", vysvetlil pre TASR Balberčák.

Ľudovíta Kukorelliho in memoriam vyznamenali Čs. vojnovým krížom 1939, Radom SNP I. triedy, medailou Za chrabrosť, Radom Červenej hviezdy a povýšili ho do hodnosti majora.

V 70. rokoch 20. storočia vznikli na základe Kukorelliho osudu filmy Život na úteku a Choď a nelúč sa, kde ho herecky stvárnil Milan Kňažko. K zaujímavostiam tiež patrí, že Kukorelliho pozostatky po exhumácii uložili v košickom Dóme sv. Alžbety. Je tam pochovaný ako jediný účastník SNP.