< sekcia Magazín

M. BAČA: O zdravie som prišiel v dôsledku životného štýlu spoločnosti

Miroslav Bača Foto: Archív M. Baču

Svalová dystrofia sa dnes považuje za neliečiteľnú chorobu. Jej vývoj sa dá síce spomaliť, ale nedá sa zastaviť. Miroslav Bača s touto chorobou však bojuje

Jeho životom bola vždy príroda, kde chcel nájsť alternatívne zdroje životnému prostrediu. Dnes hľadá alternatívu medicíne, tvrdí, že nemá čo stratiť. Odkedy sa dozvedel, že je nevyliečiteľne chorý, obrátil sa mu celý život. Netají, že aj v dobrom. Svalový dystrofik, ktorý túži po pohybe, prekáža mu ľudská nečinnosť v oblasti zdravého životného štýlu a ľudstvo by najradšej vrátil späť k prírode. Miroslav Bača.


Ako si sem prišiel?
Na aute, po vlastných neviem. Zatiaľ.

Prečo to nedokážeš na vlastných nohách?
Chýba mi sila, ktorá je pre chôdzu potrebná, moje nohy mi neslúžia tak ako by mali, nedokážu ma uniesť. Momentálne si neviem predstaviť pohybovať sa bez auta.

Čaká ťa dnes ešte nejaká cesta, chystáš sa ešte niekam?
Na malú prechádzku, ktorú ešte zvládnem, teda asi 500 metrov, aby som aspoň trošku zaťažil kostru. Nechcem byť úplne bez pohybu. I keď je to ťažké, musím sa v tomto premáhať.

Tvoje telo viac neznesie?
Nie.

Teda tvoj denný limit je päťsto metrov chôdze.
Denný limit u mňa závisí aj od toho, čo zjem, ako sa vyspím, ale dá sa to takto zhrnúť. Také motanie sa po byte, cesta autom do obchodu, pár krokov v obchode, okrem toho sa snažím prejsť každý deň v priemere tých päťsto metrov. Niekedy je to viac, niekedy menej.

Miroslav Bača (31) vyštudoval Banícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach v odbore Využitie a ochrana zemských zdrojov. Štyri roky pracoval v oblasti informačných technológií. V roku 2003 mu potvrdili diagnózu, na ktorú lekári dodnes nepoznajú liek - „svalová dystrofia“ s progresívnym vývojom. Rozhodol sa nezmieriť s osudom a každý deň hľadá nové cesty v alternatívnych zdrojoch medicíny.

Aká je pre teba táto polkilometrová cesta, čo ťa to stojí?
Ťažko sa vysvetľuje, čo ma to stojí, pretože neviem, k čomu to prirovnať. Možno k takému vyčerpávajúcemu tréningu športovca. No stále do toho idem, prechádzať som sa začal asi pred mesiacom z jediného dôvodu. Keďže mne akýkoľvek pohyb robí problém, v minulosti som sa stránil väčších prechádzok, lebo som sa bál, že by som prišiel aj o tie posledné sily, ktoré mám. Ale v ostatnom mesiaci vznikla malá iskrička nádeje, pretože moje telo po dvoch rokoch intenzívnej diéty a detoxikácie začalo pracovať s tukom, dokázal som pribrať aspoň tuk a to ma donútilo zamyslieť sa nad tým, či už nie je čas zaťažiť telo. A tak som do svojho režimu zaradil prechádzky, ktoré sú síce vyčerpávajúce, ale ja nemám čo stratiť.

Odkedy si nútený takto zvažovať každý krok, nemôcť ísť, kam a kedy chceš?
Presný začiatok choroby sa nedá popísať, ale je to asi pätnásť rokov, čo dokážem spätne vnímať isté problémy, ktoré som zo začiatku nepovažoval za príznaky ochorenia, no dnes viem, že to patrilo k prejavom choroby.

Miroslav Bača
Foto: Archív M. Baču
Akým ochorením konkrétne trpíš?
Mám svalovú dystrofiu. Telo nedokáže budovať svalovú hmotu, naopak, dochádza k jej úbytku, každý jeden sval v tele začína postupne slabnúť, zmenšovať sa. Tieto prípady vraj končia infarktom, teda zlyhaním toho najdôležitejšieho svalu. Čiže človek môže posilňovať, prejedať sa, dopovať sa proteínmi, vitamínmi, ale telu chýba program na vybudovanie svalovej hmoty, nedokáže to.

Hovoríš o tom s obrovskou ľahkosťou, s obrovským prijatím.
Je to súčasť môjho života a po toľkých rokoch s takouto chorobou jednoducho nemá zmysel brániť sa rozhovoru o tom.

Miroslav Bača
Foto: Archív M. Baču
Dokázal si sa s tým už vyrovnať? Dá sa vôbec vnútorne vyrovnať s takouto diagnózou?
Nie, vyrovnať sa s tým nedá, veď podstatou existencie človeka je rodina, pohyb, láska, sny, túžby. To všetko, čo ho napĺňa, je takouto chorobou do veľkej miery odoberané a s tým sa človek len ťažko zmieri. To by som musel ísť žiť spolu s rodinou a priateľmi do vesmíru, aby sa dôsledky choroby úplne eliminovali. Pokiaľ ja budem každý deň pociťovať, že moje nohy ma nenesú tak, ako by mali, tak s tým sa zmieriť nedá.

Napriek tomu vyzeráš spokojný a šťastný.
Spokojný a šťastný som iba do istej miery. Zistil som, že moje ochorenie je ako hlavolam, pri ktorom treba nájsť riešenie. Ak by som bol úplne zúfalý a nenachádzal by som zmysel pri hľadaní tohto riešenia, náš rozhovor by neprebiehal s úsmevom na tvári. Keďže ja nachádzam cesty, pri ktorých vidím, že riešenie existuje, dokážem prejavovať radosť zo života.

Túto chorobu medicína dnes liečiť nevie a tým to pre ňu končí. A končí to pravdepodobne aj pre mnohých ľudí s podobným osudom. Miroslav Bača


Čo sú to za cesty?
Túto chorobu medicína dnes liečiť nevie a tým to pre ňu končí. A končí to pravdepodobne aj pre mnohých ľudí s podobným osudom. Ja som si povedal, že takto skončiť nemienim a začal som hľadať. Kto hľadá, nájde a mám stále silnejší pocit, že cesta klasickej medicíny nie je jediná, ktorá dokáže liečiť ľudí z chorôb. Dostal som sa k rôznym alternatívnym formám liečby nie konkrétne môjho ochorenia, ale myslím si, že ono je výsledkom kvanta iných problémov, ktoré vyústili do choroby, ktorú mám ja. Teda ja sa snažím postupne odstrániť jednotlivé prekážky, ako sú napríklad problémy so zdravou stravou, obnova rovnováhy tela, pohyb na čerstvom vzduchu a podobne.

Miroslav Bača
Foto: Archív M. Baču
Pohyb napriek tomu, že sa nemôžeš hýbať?
Aj napriek tomu musím dávať telu najavo, že hýbať sa chcem.

Akú hodnotu má pohyb? Vieš to vykalkulovať, dokážeš ho k niečomu prirovnať?
Niekto by o tom možno vedel písať básne a dlhé texty, ale ja nie som taký typ. Ja to zhriem do starého pravidla, že pohyb je život. Bez pohybu neexistuje život a ja chcem žiť, preto je pre mňa pohyb dôležitý.

Dnes sa čoraz častejšie diskutuje o tom, že súčasné deti a mladí ľudia majú stále menej pohybu, ktorý nahrádzajú sedavým surfovaním po internete, sledovaním televízie. Ako sa na to pozeráš?
Z toho som smutný. Človek si to dnes neuvedomuje a často len kývne rukou, prehliada to, že pohyb na čerstvom vzduchu, v prírode je tak veľmi dôležitý pre udržanie si zdravia. Prekáža mi ľudská nečinnosť v oblasti zdravého životného štýlu. Človek dnes dokáže stavať mosty, mrakodrapy, robiť neskutočne veľké diela, ale ignoruje záujem o zdravý životný štýl a nedokáže ho prijať ho za niečo prirodzené.

Čo konkrétne znamená zdravý životný štýl?
Pre mňa je to väzba na prírodu. Potraviny pestované prirodzenou cestou, bývanie v čistom životnom prostredí, pekné vzťahy v rodine a s priateľmi a samozrejme pohyb.

Čo z toho, čo bolo kedysi pre teba úplne samozrejmé a nevedel si si bez toho predstaviť ani jeden deň, dnes nemôžeš robiť?
Je to jednoduchá otázka, ale veľmi ťažko sa na ňu odpovedá. Ak by som to chcel vysvetliť čo najjednoduchšie, povedal by som: Skús si na chrbát naložiť batoh taký ťažký, že sa s ním nepostavíš zo zeme a skús s takýmto batohom existovať. Ak to chce niekto zažiť, tak to musí vyskúšať (úsmev). Lebo ak sa nedokážeš postaviť zo zeme na vlastné nohy, obmedzuje ťa to vo všetkom a zasa sme pri tom pohybe. Bez pohybu nie je život.

Vráťme sa k tvojmu životu do obdobia, keď si ešte netušil o tom, že ťa čaká takáto diagnóza. Aké si mal plány?
Mojím životom bola hlavne príroda. Veľmi veľa som bicykloval, veľmi veľa času som trávil pri rieke, pri jazerách ako vášnivý rybár. Mal som také isté plány, aké má asi každý dozrievajúci mladý človek. Pustil som sa do štúdia, vyštudoval som vysokú školu v odbore, ktorý je spojený s prírodou a chcel som hľadať alternatívne zdroje životnému prostrediu. Dnes hľadám alternatívne zdroje v medicíne (úsmev). Ak sa vrátim k mojim plánom, chcel som mať dobre platenú prácu, pretože som dobrý zárobok považoval za záruku spokojného života v meste, ako každý muž som chcel pekné auto, moderné bývanie, plánoval som si založiť rodinu, ktorú by som bol schopný živiť prácou.

Miroslav Bača
Foto: Archív M. Baču
Aké plány máš dnes?
Dnes mám sčasti tie isté plány, a to je spokojný život a rodina, ale zmenil sa mi pohľad na dosahovanie tohto cieľa. Mojím snom je v prvom rade zdravie - to, aby som bol schopný chodiť po vlastných nohách, pracovať vlastnými rukami a v budúcnosti si kúpiť vlastnú pôdu a podieľať sa na produkcii zdravých potravín.

Chýbajú ti zdravé potraviny v našich obchodoch?
Chýbajú mi jednoduché a zdravé potraviny, hlavne čerstvá zelenina a čerstvé ovocie. To, čo je dopestované v kraji, v ktorom žijeme. Dnes už asi nemusím nikomu vysvetľovať, aký je rozdiel medzi chuťou doma vypestovanej paradajky od babičky a paradajky, ktorá je v supermarketoch.

Odkiaľ si zháňaš čerstvé potraviny?
Keďže zatiaľ nemám možnosť produkovať vlastné potraviny, tak stále nakupujem v hypermarketoch, ale snažím sa výber potravín obmedziť na úplné minimum. Nakupujem predovšetkým ovocie a zeleninu a tohto roku som sa rozhodol, že do stravy zaradím aj pitie zelených štiav. Mám posadenú lucernu siatu, ktorá sa používa ako kŕmna rastlina pre dobytok a hydinu, ide o bylinu, ktorá je bohatá na minerály a vitamíny. Každý deň si rozmixujem poriadnu hrsť lucerny, prelejem to cez odšťavovač a vznikne z toho zaujímavý zelený nápoj, ktorý chutí ako tráva. Ale nie každá vec, ktorá je zdravá, musí byť zároveň aj chutná, zvykol som si a myslím si, že môjmu telu to iba prospieva.

Veľakrát platí, že zdravie si vážime, až keď oň prídeme. Je to aj tvoj prípad?
Je. Mňa až choroba donútila zamyslieť sa nad tým, čo je to zdravie a čo všetko musíme robiť, aby sme si ho udržali.

Miroslav Bača
Foto: Archív M. Baču
Čo je to zdravie?
Zdravie je dar, o ktorý môžeme kedykoľvek prísť. Tento dar nám pomáha udržať si šťastie a spokojnosť. Je to ako prevencia, o ktorej vždy hovoríme, ale takmer nikto sa o ňu potom už nestará. Je to jeden z najdôležitejších darov, ale na to, aby sme boli šťastní a spokojní, potrebujeme okrem zdravia ďalšie veľké hodnoty. Obrovským darom je láska, ktorá nie je len pekným vzťahom muža a ženy či matky a dieťaťa, ale zároveň pekným vzťahom človeka k prírode, človeka k človeku. Pokiaľ sú tieto vzťahy úprimné, posúvajú nás ďalej a čarujú na našich tvárach úsmev, môžeme ich nazývať láskou.

Ty ju zažívaš?
Bez nej by som tu už asi nebol. Láska je v mojom živote podstatou, ktorá ma núti stále bojovať. Snažím sa ju chrániť tak veľmi, ako len viem. Jeden veľký dar som stratil a viem, aká je to bolesť, o ďalšie nechcem prísť.

Ako si vysvetľuješ to, prečo sa to stalo?
Myslím, si že zdravie som stratil ako dôsledok životného štýlu v spoločnosti, v ktorej žijem a do ktorej som sa narodil. Preto sa moje hodnoty zmenili a mojím cieľom je zmeniť životný štýl, ktorý dnes poznáme. Snívam o návrate k prírode, pretože v prírode je všetko, z čoho sme vzišli.

Máš na mysli, že treba opustiť všetko, k čomu ľudstvo dospelo rokmi technologických vynálezov? Vrátane automobilov, počítačov, hypermarketov?
Presne tak. Dalo by sa vymenovať veľa vecí, ktorých by sme sa mohli vzdať. Autá nás pripravujú o pohyb a pohyb je život, takže nás pripravujú o život. Počítače tiež nedokážeme ovládať tak, aby sme neboli ich otrokmi. Ak sa niekto nevie vzdať alkoholu, pripravuje sa o zdravú pečeň a teda o zdravie. Sú to príklady, ktoré sú dôkazom toho, že v našich životoch sa musíme určitých vecí vzdávať, pretože nám v konečnom dôsledku zariadia truhlu. Pracoval som v oblasti IT, niečo o tom viem.

Nebol by to krok späť, vzdať sa vecí, ktoré sme tak ťažko nadobudli?
Bol, ale bol by to správny krok. To, že ľudstvo kráča vpred, ešte neznamená, že napreduje správnym smerom. Tento krok späť by nás mohol vrátiť na križovatku, na ktorej sa môžeme opäť rozhodnúť, že naša cesta povedie správnejším smerom.

Motivuje ma vidina mojej vlastnej rodiny, ktorú chcem založiť s najkrajšou ženou na svete. Miroslav Bača


Na čo sa dnes najviac tešíš, čo ťa dokáže motivovať k ďalším dňom? Máš nejaký recept na život pre tých, čo trpia nevyliečiteľnými ochoreniami?
Motivuje ma vidina dňa, keď si opäť budem môcť zabehať, lebo viem, že riešenie na môj problém existuje. Motivuje ma vidina mojej vlastnej rodiny, ktorú chcem založiť s najkrajšou ženou na svete. Motiváciou pre mňa je Ježiš ako osoba, ktorej som vo svojom živote neprikladal žiadnu dôležitosť, až kým som sa nezačal zaoberať pôstom. Vtedy som si uvedomil, že skutočný pôst bez jedla, teda len o vode, nám tu už v minulosti niekto zanechal. A to, aká sila sa ukrýva v pôste, je na celú knihu. V tom okamihu sa začal môj záujem o Krista a tu som našiel zdroj taký silný, že dnes je modlitba pre mňa úplne prirodzená vec. Pritom to nie je tak dávno, čo som sa považoval za ateistu. (úsmev)

Ako ťa prijíma okolie? Zmenilo sa niečo vo vzťahu iných k tebe, odkedy si ochorel?
Všetko závisí od toho, čo okolie pre teba znamená. Je jasné, že ak by som sa prihlásil do futbalového krúžku, neprijmú ma tam. Ale okolie, ktoré dnes ešte zvládam, ma prijíma ako bežného človeka, nič vo vzťahu okolia ku mne sa nezmenilo.

Zmenilo sa naopak niečo v tvojom vzťahu k ľuďom okolo?
U mňa sa zmenil pohľad. Veľmi ťažko sa to vysvetľuje, ale možno by sa to dalo prirovnať k ceste vlakom. Keď cestuješ vlakom, neuvedomuješ si, že si vo vlaku a všetci v ňom ste cestujúci. Ak z toho vlaku vyskočíš, náhle si uvedomíš, že cestujúci si, ale vlak už vnímaš inak. Toto sa v mojom živote zmenilo. Pokiaľ ide o život, o nádej, cestu, duchovno, lásku, vidím omnoho, omnoho širšie obzory. Cestujúci vo vlaku nevidia, aký dlhý je ten vlak, či je zvonku pekný alebo škaredý. Zistíš to, až keď z neho vyskočíš.

Ak by si mal zhrnúť do pravdivého vyjadrenia, ako sa naozaj máš, čo by si povedal?
(úsmev) Sme zvyknutí hovoriť, že dobre. Aj u mňa platí, že sa mám dobre. Ale chcem sa mať lepšie a preto bojujem. Ten boj je ťažký, ale mojím cieľom je lepší život, teda zdravie a láska.

Zhováral sa Lukáš Marťák