< sekcia Magazín

M. Huba: Naša príroda vyzerá tak, akoby ju štát nemal rád

Ilustračné foto. Foto: TASR - Milan Kapusta

Práve 5. júna si svetová verejnosť pripomína Svetový deň životného prostredia.

Bratislava 5. júna (TASR) – Neschopnosť uvedomiť si závažnosť environmentálnych problémov a neochota zmeniť svoje správanie aspoň tak, ako to človek dokázal počas „koronakrízy“ – to považuje vedec a ochranár Mikuláš Huba za hlavnú prekážku v snahe zlepšiť životné prostredie a zabrániť ďalšej devastácii planéty.

„Stačí si uvedomiť, akým problémom je napríklad znečistené ovzdušie – globálne, ale tiež v niektorých oblastiach Slovenska, keďže len v našej krajine v dôsledku chorôb spôsobených týmto faktorom zomrie okolo 6000 ľudí ročne. Za najväčší problém by som teda označil subjektívne zlyhania: neschopnosť jednotlivcov i svetového spoločenstva s plnou vážnosťou problémom životného prostredia čeliť,“ uviedol pre TASR Mikuláš Huba, vedecký pracovník Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu (SOS).

Práve 5. júna si svetová verejnosť pripomína Svetový deň životného prostredia.

Klíma, vysušovanie, vymieranie druhov



„Environmentálne problémy sú dnes vzájomne prepojené a často jeden podmieňuje druhý. Uznávam, že momentálne najosudovejším a najkomplexnejším problémom je klimatická kríza. Ale takisto by sme nemali ignorovať masívne odlesňovanie a alarmujúcu stratu biologickej rôznorodosti. So zmenou klímy – ale nielen s ňou – súvisí aj dramatický pokles zásob pitnej vody a vody na zavlažovanie. Pred očami sa nám závratnou rýchlosťou stráca úrodná pôda a šíria sa púšte,“ vysvetlil Huba.

Podľa jeho slov nadobúda patologické rozmery aj hromadenie ťažko rozložiteľných odpadov vrátane nebezpečných a rádioaktívnych.

„Rastie svetová populácia a jej nároky. Inými slovami, nožnice medzi prírodnými zdrojmi a ich spotrebou sa stále viac roztvárajú a naša 'ekologická stopa' sa zväčšuje tak, že už dávno žijeme na úkor našich detí a vnúčat. Jedným z mnohých následkov tohto všetkého bude migrácia, akú ľudstvo ešte nezažilo,“ doplnil Huba.

Nemá štát prírodu rád?



Slovensko podľa neho patrí v rámci sveta do skupiny najväčších parazitov na zdrojoch planéty, samozrejme, v prepočte na počet obyvateľov – teda medzi krajiny, ktoré hojne využívajú zdroje planéty, no zároveň ju výrazne znečisťujú.

„Svedčí o tom množstvo skutočností – od bezhlavého rúbania lesov a znečisťovania vôd či hazardu s pôdou a hromadenia odpadu až po nárast produkcie skleníkových plynov v čase, keď sme sa zaviazali znižovať ich množstvo o sedem percent ročne. Ak by sme posudzovali náš štát podľa toho, ako vyzerá naša príroda a krajina, vrátane niektorých národných parkov, museli by sme povedať, že štát našu prírodu nemá rád – s výnimkou prírodných zdrojov, ktoré sa dajú výhodne speňažiť v prospech jednotlivcov a rôznych záujmových skupín,“ tvrdí Huba.

Ako dodal, v Európe síce rastie popularita Zelených, no na druhej strane v USA či Brazílii si ľudia zvolili vodcov práve opačného razenia. Environmentálna rovnosť a spravodlivosť sú v nedohľadne: bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú a stále viac trpia. „Zavádzajúci ukazovateľ hrubého domáceho produktu je stále ešte modlou, pred ktorou kľačia politici celého sveta, azda s výnimkou Bhutánu," doplnil Huba.

Celé sa to začína v detstve



Na Slovensku je problémom „právne bezvedomie“, ktoré v tejto oblasti vládne. „Zákony na ochranu prírody, životného prostredia a jednotlivých jeho zložiek nemáme najhoršie, len málokto sa ich ´unúva´ aj dodržiavať,“ tvrdí Huba.

Podľa neho nás v súčasnej situácii „nevytrhnú“ ani pozitívne výnimky – program vlády, ktorý sľubuje zásadnú zmenu k lepšiemu, alebo pozitívne vyjadrenia a aktivity konkrétnych ľudí, či už sú to mimovládky, prezidentka, dvaja europoslanci, niekoľko poslancov a poslankýň NR SR a niektorí členovia vládneho kabinetu.

„Nakoľko to vláda myslí vážne, ukážu už najbližšie opatrenia na riešenie pokrízovej obnovy. Nechcem byť zlým prorokom, ale nepredpokladám, že v školách tá obnova bude zelená. To by už dávno vláda musela vytvoriť takto zameraný krízový štáb. Áno, celé sa to začína už kdesi v detstve: rodinách, materských škôlkach a školách. Slovensko je tam, kde je, aj pre minimálnu podporu a pozornosť, venovanú environmentálnej výchove, vzdelávaniu a osvete,“ dodal vedec a ochranár Mikuláš Huba.

Svetový deň životného prostredia pripomína historicky prvú konferenciu Organizácie Spojených národov o životnom prostredí. Prebiehala od 5. do 16. júna 1972 v Štokholme a niesla sa v duchu hesla Je len jedna Zem. Delegáti zo 112 štátov tu prerokovali prvú súhrnnú správu o stave životného prostredia a schválili Deklaráciu o životnom prostredí. Účastníci ďalej prvýkrát deklarovali právo človeka na priaznivé životné prostredie. Na odporúčanie konferencie schválili členovia Valného zhromaždenia OSN 15. decembra 1972 Environmentálny program OSN a 5. jún vyhlásili za Svetový deň životného prostredia. Tohtoročný Svetový deň životného prostredia sa nesie v duchu hesla "Čas pre prírodu".