Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Magazín

M. Musilová: Kilimandžáro príde o ľadovce o desať rokov

Na archívnej snímke slovenská astrobiologička Michaela Musilová. Foto: TASR - Pavol Zachar

Vysvetľuje, že ľadovce zasiahnuté klimatickými zmenami sú zdrojom vody pre okolité ekosystémy najvyššieho afrického vrchu a keď zmiznú, celé okolie bude trpieť následkami.

Bratislava 14. decembra (TASR) – O desať rokov môže prísť africké Kilimandžáro v dôsledku klimatických zmien o svoje ľadovce. Tvrdí to astrobiologička Michaela Musilová, ktorá v stredu v Bratislave informovala o výsledkoch expedície na najvyšší vrch Afriky v rámci vedecko-vzdelávacieho projektu Koruna Zeme.

"Expedícia dopadla veľmi dobre po fyzickej aj psychickej stránke, bolo to jednoduchšie, než som dúfala. Je to dobré znamenie, že sme dobre pripravení aj na ďalšie expedície," povedala Musilová. Bádateľské výpravy na najvyšší vrchol na každom svetadiele chce podniknúť v priebehu troch rokov.

"Podarilo sa nám realizovať všetky vedecké a technologické, ale aj popularizačné a vzdelávacie projekty," poznamenala astrobiologička k zdolaniu Kilimandžára, kde študovala dramaticky sa meniace životné prostredie a najmä organizmy, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach, tzv. extrémofily. Musilová pozorovala, ako sa mení ekosystém národného parku s ubúdajúcimi ľadovcami, ktoré podľa jej zistení môžu úplne zmiznúť. "Vyzerá to tak, že ľadovce vo vyšších častiach Kilimandžára pomiznú do desiatich rokov. Organizácia Spojených národov uvádza, že úplne zmiznú do 20 rokov, podľa môjho skúmania to bude skôr. Celý ekosystém na hore a v jej okolí, obyvatelia v jej blízkosti sú v ohrození," uviedla pre TASR Musilová. Vysvetľuje, že ľadovce zasiahnuté klimatickými zmenami sú zdrojom vody pre okolité ekosystémy najvyššieho afrického vrchu a keď zmiznú, celé okolie bude trpieť následkami.

Na expedícii v extrémnom prostredí otestovali aj rôzne technológie. Išlo napríklad o prístroj slúžiaci na rýchlu komunikáciu pomocou satelitov, ktorý pomáhal pri sledovaní presnej trasy a zabezpečoval spojenie s prvou pomocou či komunikáciu s blízkymi. Ďalšia technológia zabezpečovala prostredníctvom UV rýchlu sterilizáciu vody vo fľašiach. "Čo je veľmi potrebné pri takýchto expedíciách," dodala slovenská marsonautka. Projekt Koruna Zeme je pre ňu určitým spôsobom aj astronautický výcvik. Výskum a vedenie tímu v náročných podmienkach vysokých hôr môže Musilovej pomôcť zdokonaliť si schopnosti žiadané u astronautov. Získané skúsenosti plánuje využiť v najbližších rokoch pri hlásení sa do astronautického výberu NASA.

Musilová podnikne ďalšiu expedíciu na najvyššiu horu južnej Ameriky Acongagua, plánuje tiež výskum na Antarktíde. Potvrdila, že popri nových projektoch sa naďalej venuje vesmírnemu výskumu. Ide o spolupráce s NASA, Európskou vesmírnou agentúrou a nové programy pre simulované vesmírne misie. Budúci rok bude vyučovať o vesmírnom výskume v Brazílii.

Marsonautka pomáhala aj počas kritickej situácie na Havaji, kde pred pár týždňami vybuchla sopka Mauna Loa. Výskumná stanica HI-SEAS, ktorej bola donedávna riaditeľkou, bola v ohrození pre dva veľké toky lávy. "Našťastie stanicu toky zatiaľ minuli vo vzdialenosti menej než kilometer, teraz sa očakáva, či sa sopka znova prebudí," uzavrela Musilová.