Liptovský Peter/Bratislava 30. januára (TASR) – Vo svojich fotografiách objavoval a zachytával krásu všedných dní, pričom neustále nachádzal nové a netradičné pohľady na svet i prírodu. Patril k najväčším slovenským umeleckým fotografom, ktorý prispel do fotografie tzv. poetickým dokumentom. Dnes (30. januára) uplynie 110 rokov od narodenia slovenského fotografa Martina Martinčeka.

Umelec vtiahol do kľúčového kontextu ľudí a prostredie, ktoré predtým fungovalo v úplne inom pomere. "Lazy, zabudnutí ľudia na Liptove, Kysuciach alebo na Orave fungovali len cez Karla Plicku, kde to bolo folklórno-oslavné. Martinček im dokázal vzdať úctu. Ich život, ktorý starci a starenky v drsných podmienkach zvládali, bol obdivuhodný. Pritom dokázal vo fotkách zachytiť obe stránky – aj to, že ich obdivoval, aj to, že to bolo drsné. To nikto pred ním neurobil a to, že to spravil tak výrazne, potom to už nikto nezopakoval," povedal pre TASR riaditeľ Stredoeurópskeho domu fotografie (SEDF) Václav Macek.

Martin Martinček sa narodil 30. januára 1913 v Liptovskom Petri do rodiny staviteľa. Po maturite na reálnom gymnáziu v Prešove študoval v rokoch 1932 - 1937 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde získal doktorát. Po druhej svetovej vojne sa spolupodieľal na vytváraní a fungovaní štátnych orgánov - Povereníctva spravodlivosti a financií, ako aj Slovenskej národnej rady (SNR).

Foto: TASR/Slovenská pošta

Po februári 1948 čelil falošným obvineniam a bol nútený stiahnuť sa z verejného života. V roku 1951 odišiel do Liptovského Mikuláša, kde pracoval ako bagrista v tehelni, potom na slepačej farme a v Komunálnych službách. Koncom 50. rokov 20. storočia sa podieľal na zriadení Múzea Janka Kráľa a stal sa jeho riaditeľom. Od roku 1957 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. V roku 1947 sa oženil s akademickou maliarkou Ester Šimerovou.

Ako profesionálny fotograf začal pracovať až vo veku 48 rokov. Napriek tomu vytvoril dielo, aké nemá v slovenskej fotografii obdobu. Inšpirovaný ľuďmi a nádhernou prírodou rodného Liptova tvoril rozsiahle, často novátorské fotografické cykly. Jeho ateliérom bola hora, svetelný park mu vytváralo slnko vo svojich tisícorakých podobách. "Občas počúvam, že fotografovať ľudí je záslužnejšie a pre umenie dôležitejšie, ako robiť dobré fotografie prírody. Tí, ktorí podceňujú fotografie prírody, zabúdajú, že ľudí pribúda, ale prírody sakramentsky ubúda," vravieval Martin Martinček.

Vydal viaceré publikácie ako napríklad Nezbadaný svet (1964) s veršami Laca Novomeského alebo Vám patrí úcta (1966), Svetlá vo vlnách (1969), Vrchári (1975), Hora (1978), Chvála vody (1979), Báseň o Kriváni (1988) v spolupráci s Milanom Rúfusom či v spolupráci s Mariánom Pauerom Čas slnka (2000).

Foto: TASR– František Iván

Vytvoril aj jeden budovateľský cyklus o stavbe priehrady Liptovská Mara, ktorý sa úplne odkláňa od jeho hlavných fotografických záujmov. Keďže však išlo o udalosť dotýkajúcu sa jeho milovaného Liptova, venoval fotografiám z tohto prostredia rovnakú pozornosť ako svojim ostatným prácam. Na stavbe fotografoval od októbra 1971 do septembra 1972.

Jeho fotografické diela inšpirovali Dušana Hanáka k nakrúteniu celovečerného dokumentárneho filmu Obrazy starého sveta (1972), ktorý patrí k najúspešnejším a najoceňovanejším slovenským filmom.

Pri príležitosti stého výročia narodenia Martina Martinčeka v liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši slávnostne inaugurovali poštovú známku a obálku s motívom jeho fotografie. Zároveň v roku 2013 pomenovali po umelcovi galériu na prvom poschodí v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave, aby ľuďom pripomínala význam diela Martina Martinčeka.

"Vystavujú tu rôzni autori – slovenskí, stredoeurópski, známi i menej známi. Pomenovanie galérie je dôležité pre to, aby sa táto osobnosť nestratila z povedomia. To, že je to galéria Martinčeka, je podobné ako galéria pomenovaná po Picassovi. To neznamená, že sa tam vystavuje len Picasso. Je to pripomenutie pre mladšiu generáciu alebo pre ľudí, ktorí majú radi umenie, že táto osobnosť slovenskej kultúry bola významná," pripomenul pre TASR Václav Macek.

Foto: TASR – František Iván

Komplexná retrospektíva legendy slovenskej fotografie, liptovského majstra obrazu, vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej v roku 2004 pod názvom Martin Martinček. Na návrh Slovenskej výtvarnej únie mu v októbri 1998 ako prvému fotografovi udelili Cenu Martina Benku. Štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy dostal umelec za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj slovenskej fotografie v roku 2003.

Popredný slovenský fotograf Martin Martinček zomrel 2. mája 2004 vo veku 91 rokov v Liptovskom Mikuláši.



Zdroje: www.sng.sk