Quantcast
< sekcia Magazín

Michal Prokop známy z rockovej skupiny Framus Five má 75 rokov

Na archívnej snímke z 5. marca 2019 spevák a skladateľ Michala Prokopa. Foto: TASR - Bohdan Kopčák

Prokop je známy aj vďaka televíznej diskusnej relácii Nic ve zlým, ktorá sa venovala spoločenskému vývoju po roku 1989.

Praha/Bratislava 13. august (TASR) - Bývalý politik, moderátor, ale predovšetkým uznávaný muzikant Michal Prokop vstúpil do sveta hudby v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Je nositeľom významných cien ako napríklad Rad umenia a literatúry Francúzskej republiky (1995), má titul najlepšieho speváka 1. Československého beatového festivalu v Prahe (1967), stal sa spevákom roka časopisu Melodie (1988). Je tiež držiteľom platinových a zlatých platní, dvojnásobný člen Beatovej siene slávy Radia Beat (2007, 2017) a členom Siene slávy Českej hudobnej akadémie sa stal v roku 2019.

Od narodenia muzikanta uplynie v piatok 13. augusta 75 rokov.

Michal Prokop sa narodil 13. augusta 1946 v Prahe. Jeho rodičia prežili pobyt v koncentračnom tábore v Terezíne. Od mladosti sa zaujímal o tradičný jazz a afroamerických interpretov. Ešte počas štúdia na Vysokej škole ekonomickej bol spoluzakladateľom skupiny Framus Five, kde hral na gitaru. Jeho profesionálnu kariéru hudobníka podnietilo vyhlásenie za najlepšieho speváka na 1. Československom beatovom festivale v roku 1967. Spolu s kapelou Framus Five vytvorili v roku 1969 album prevzatých skladieb inšpirovaný soulom, R&B a jazzom s názvom Blues In Soul.

Obdobie normalizácie znamenalo zákaz tvorenia textov v anglickom jazyku, a tak v roku 1970 nasledovalo nahrávanie art-rockového albumu Město ER v češtine. Supraphon kapele vydal LP na jeseň v roku 1971. Kľúčovou skladbou bola dvadsaťminútová pieseň s textom básnika Josefa Kainara, ktorá bola sprevádzaná veľkým štúdiovým orchestrom.

Kapela sa pod vplyvom politického režimu rozpadla, Prokop sa vydal na sólovú dráhu a k tejto etape vo svojej kariére uviedol: "...Sklapnul jsem, ztratil víru a sebedůvěru, jako když vypustí balon, a od toho se odvíjelo následujících deset let, kdy jsem se plácal v popíku, než jsem se začal hrabat zpátky… Nesmyslně jsem se domníval, že stačí, když umím zpívat, a budu tedy úspěšný i v pop music, ale já jsem vlastně tu popovou hudbu neměl rád, a tak jsem vlastně ani úspěšný být nemohl." Podpísanie Anticharty označil za životné zlyhanie, ku ktorému sa otvorene hlási.

Koncom sedemdesiatych rokov znovu založil kapelu s mierne pozmeneným názvom Framus 5. Ich tretí štúdiový album Holubí Dante bol vydaný v roku 1980. V spojení s básnikom Pavlom Šrutom, skladateľom Petrom Skoumalom a huslistom Janom Hrubým prišiel úspech v podobe albumu Kolej Yesterday (1984), ktorý je považovaný za jeden z najzásadnejších českých rockových albumov. Nasledovali albumy Nic ve zlým, nic v dobrým (1987) a Snad nám naše děti... (1989). V tomto období sa Prokopovi podarilo vyštudovať odbor kulturológia na Karlovej univerzite v Prahe. V revolučnom roku 1989 nechýbal jeho podpis na petícii, ktorá požadovala prepustenie Václava Havla z väzenia.



Po Nežnej revolúcii sa začal aktívne venovať najmä politike. Pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia za Občianske fórum. Neskôr vstúpil do Občianskej demokratickej aliancie. Niekoľko rokov bol námestníkom ministra kultúry. Z vysokej politiky odišiel v roku 1998.

Známy je aj vďaka televíznej diskusnej relácii Nic ve zlým, ktorá sa venovala spoločenskému vývoju po roku 1989. V rokoch 2000 - 2013 moderoval talk-show Krásný ztráty. V roku 2006 mu vyšiel album Poprvé naposledy, o rok neskôr koncertný album a DVD Live 60. Štúdiový album Sto roků na cestě bol vydaný v roku 2012.

V roku 2020 mal premiéru dokument Jiřího Vondráka o živote speváka s názvom Michal Prokop: Až si pro mě přijdou… V máji tohto roka formácia Michal Prokop & Framus Five vydala album s názvom Mohlo by to bejt nebe...