Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 22. júl 2026Meniny má Magdaléna
< sekcia Magazín

Mireille Mathieu má 80 rokov, opäť príde na Slovensko

Na archívnej snímke z 11. januára 2002 slávna francúzska šansoniérka Mireille Mathieu odpovedá na otázky žurnalistov na improvizovanej tlačovej besede po svojom príchode v Bratislave. Foto: TASR - Štefan Puškáš

Vystupovala viackrát na Slovensku, prvýkrát za federálnych čias v roku 1985 na Bratislavskej lýre.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Avignon 22. júla (TASR) - Populárna francúzska šansoniérka Mireille Mathieu počas šiestich desaťročí svojej kariéry nahrala okolo 1200 pesničiek v 11 jazykoch. Medzi nimi mnohé duety s hviezdami ako Charles Aznavour, Barry Manilow, Paul Anka, Plácido Domingo, Julio Iglesias alebo Tom Jones. V stredu 22. júla oslávi 80 rokov.

Vystupovala viackrát aj na Slovensku, prvýkrát za federálnych čias v roku 1985 na Bratislavskej lýre. Na budúci rok v máji sa do Bratislavy vráti. V jej koncertnom repertoári sú aj cover-verzie piesní Édith Piaf, najslávnejšej frankofónnej interpretky. Keď malá Mireille videla televízne vystúpenie, hlboko na ňu zapôsobila a túžila sa tiež stať speváčkou. Najprv však v školských a tínedžerských rokoch svoje túžby realizovala spievaním spolužiačkam, ktoré počas hodín šitia zbožňovali jej prednes slávnej piesne La Vie en rose.

Mireille Mathieu sa narodila 22. júla 1946 v juhofrancúzskom Avignone do rodiny so 14 deťmi. Bola najstaršia a v čase narodenia najmladšieho súrodenca už pôsobila v Paríži. Rodina Mathieuovcov žila dlho v chudobe a jej situácia sa zlepšila, až keď dostala sociálne bývanie. Malá Mireille však mala sprvoti spokojné detstvo, otec ju povzbudzoval v spievaní a ako štvorročná zaujala počas polnočnej omše na Štedrý večer roku 1950.

Problémy nastali počas povinnej školskej dochádzky, keďže mala dyslexiu a navyše ju ako ľaváčku nútili písať pravou rukou. Spievaním si počas prestávok a niekedy aj počas vyučovania všetko spríjemňovala. Po ukončení školy sa ako 15-ročná zamestnala v továrni, pomáhala rodine a zároveň si financovala hodiny spevu. Medzi spolupracovníkmi bola obľúbená a často spievala počas obedňajších prestávok alebo priamo pri práci.

V roku 1962 sa prihlásila do súťaže pod patronátom starostu Avignonu a skončila druhá, o dva roky ju vyhrala. Za odmenu mohla bezplatne odcestovať do Paríža na televíznu talentovú súťaž, v ktorej amatérskych spevákov hodnotili diváci v štúdiu aj telefonickým hlasovaním. Zo štúdia však odchádzala sklamaná, Parížania sa vysmievali jej provensálskemu prízvuku i dyslektickým "vsuvkám", keď v textoch skomolila zopár slov.

V televíznom vysielaní sa prvýkrát objavila 21. novembra 1965, keď už s ňou mal vplyvný manažér Johnny Stark veľké plány. Správne odhadol jej veľký potenciál a spôsob, ako eliminovať slabiny. Tvrdil, že sa musí veľa naučiť ohľadom vystupovania, ale do hlasu plachej dievčiny sa nezasahovalo, ten považoval za dokonalý.

Počas série siedmich vystúpení v relácii Télé-Dimanche absolvovala aj koncert v parížskej hale Olympia, ktorý ju katapultoval do profesionálnej sféry. Už 20. decembra 1965 podpísala zmluvu s majiteľom Olympie a o dva dni neskôr tam zaspievala tri piesne Édith Piaf. Mala veľký ohlas.

Stark však v Mireille Mathieu videl viac ako len interpretku produkcie jej idolu. A tak nadviazala spoluprácu s dirigentom Paulom Mauriatom a textárom André Pascalom, ktorí pre ňu pripravili nový, modernejší repertoár. Spoločne vytvorili napríklad šlágre Mon crédo, Viens dans ma rue, či La premire étoile. Prvý album En Direct de L'Olympia z roku 1966 dosiahol veľký úspech a zo speváčky urobil medzinárodnú hviezdu. Zabodovali aj ďalšie dva vydané single/EP - Qu'elle est belle a Celui que j'aime, tú napísal Charles Aznavour.

Roky 1966 a 1967 strávila takmer neustálym koncertovaním. Neskôr vo svojej autobiografii uviedla, že za prvé väčšie zarobené peniaze kúpila otcovi vozidlo na podnikanie a rodičom i súrodencom veľký dom. Najväčšiu radosť jej však prinieslo zavedenie telefónu do domácnosti, takže rodičia jej už nemuseli chodiť telefonovať do lekárne v čase, keď pobývala v Paríži. Život populárnej hviezdy si však vyžiadal prvú veľkú daň - veľmi ľutovala, že pre koncertné záväzky nestihla navštíviť svoju starú mamu pred jej úmrtím v nemocnici.

V roku 1967 vystúpila Mireille Mathieu v londýnskom Palladiu na kráľovskom galakoncerte pred britskou kráľovnou a jej rodinou. Rovnakej pocty sa jej dostala aj v rokoch 1969 a 1981. Koncertovala aj v Kanade a Spojených štátoch, kde vystúpila v populárnej The Ed Sullivan Show. Počas návštevy Hollywoodu sa stretla s Elvisom Presleym a v Las Vegas spievala s Frankom Sinatrom.

Okrem 75 štúdiových albumov jej vyšlo aj 118 singlov. Zhruba polovicu z cca 1200 pesničiek naspievala v materinskom jazyku, ale až 273 v nemčine. Obdivovala nemeckú kabaretnú kultúru a aj to prispelo k jej ohromnej popularite v tejto krajine.

Mireille Mathieu sa nikdy nevydala a zostala bezdetná. Najlepšie sa cíti v kruhu rozvetvenej rodiny, v ktorej vyrástla a rada sa obklopuje spoločnosťou priateľov. Napísala dve autobiografie. Jubilantka naďalej neúnavne vystupuje a na jeseň chystá európske turné. Svoje vystúpenia zvyčajne končí prídavkom La Vie en rose.