Bratislava 4. februára (TASR) - Slovenský filmový ústav (SFÚ) vydal na blu-ray nosičoch filmy režiséra Eduarda Grečnera zo zlatej éry československého filmu 60. rokov. K divákom sa tak dostávajú snímky Každý týždeň sedem dní (1964), Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). Spolu s nimi vyšiel aj celovečerný dokument o režisérovi Pravda je to najdôležitejšie (2023).
Grečnerov debut Každý týždeň sedem dní rozpráva súdobý psychologický príbeh zo života vysokoškolákov, hľadajúcich svoje miesto v spoločnosti často aj za cenu vlastných omylov a sklamaní. "Film zachytáva pocity neistoty a strachu, ktoré sa zmocňujú ľudí pred hroziacim nebezpečenstvom nukleárnej vojny a v roku 2022 mala jeho digitálne reštaurovaná kópia medzinárodnú premiéru na MFF v Rotterdame," približuje SFÚ s tým, že aj Grečnerov Nylonový mesiac prináša generačnú výpoveď a všíma si opäť život mladých ľudí. Vo filme sa na pozadí rušného života súdobej Bratislavy rozvíja milostný príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy, ide o filmovú adaptáciu rovnomennej novely Jaroslavy Blažkovej.
Predlohou pre Grečnerov film Drak sa vracia bola rovnomenná novela Dobroslava Chrobáka, balada o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. Film rozpráva dramatický príbeh uzavretého a neprístupného hrnčiara Martina Lepiša, ktorého okolie obviňuje zo skutkov, ktorých sa nikdy nedopustil. Po rokoch sa vracia, ale ani jeho odvážna záchrana majetku dedinčanov pred lesným požiarom mu neprinesie dôveru a miesto medzi ľuďmi.
Spolu s tromi Grečnerovými filmami vyšiel na blu-ray nosiči aj dokument o výraznej režisérskej osobnosti slovenskej kinematografie 60. rokov Pravda je to najdôležitejšie. Snímka režiséra Maroša Brázdu vznikla z krátkeho filmu o filme Drak sa vracia. "Prináša portrét človeka, intelektuála a nadaného filmára s dôsledne definovanými umeleckými zámermi, ktoré sa mu vinou okolností a doby nie vždy podarilo naplniť," dodáva vydavateľ.
Režisér, dramaturg, scenárista, publicista a básnik Eduard Grečner patril medzi prvých študentov pražskej FAMU, kde v rokoch 1950 - 1954 študoval odbor filmová scenáristika a dramaturgia. Po štúdiu začal pracovať ako dramaturg, scenárista, asistent réžie a neskôr ako režisér v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Na Kolibe spolupracoval ako pomocný režisér Štefana Uhra, až potom režíroval vlastné filmy. V 70. rokoch bol pre politické názory preradený do dabingu, kde ako dabingový režisér pôsobil do roku 1991. K réžii hraného filmu sa vrátil v roku 1992 filmom Pozemský nepokoj a v roku 1996 filmom Jaškov sen. Je nositeľom viacerých ocenení.