FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Základy Medzinárodnej organizácie civilnej ochrany položil francúzsky lekár a generál Georges Saint-Paul (1870-1937), ktorý 28. mája 1931 v Paríži založil Združenie Ženevské miesta.
Autor TASR
Ženeva 1. marec (TASR) - Valné zhromaždenie Medzinárodnej organizácie civilnej ochrany (ICDO) v rezolúcii schválenej 18. decembra 1990 stanovilo, že 1. marec sa bude každý rok pripomínať ako Svetový deň civilnej ochrany.
Zvolený dátum sa vzťahuje na deň, keď v roku 1972 vstúpili do platnosti stanovy ICDO. Cieľom Valného zhromaždenia ICDO pri rozhodnutí o vyhlásení svetového dňa bolo upriamiť pozornosť širšej verejnosti na úlohy národných služieb pôsobiacich v oblasti civilnej ochrany (CO) a bezpečnosti, na úlohy pri riešení aj odstraňovaní náhlych či mimoriadnych udalostí, ako aj úlohy pri ochrane života a majetku ľudí alebo životného prostredia ako takého.
Základy ICDO položil francúzsky lekár a generál Georges Saint-Paul (1870-1937), ktorý 28. mája 1931 v Paríži založil Združenie Ženevské miesta. Urobil tak pod vplyvom krutostí z prvej svetovej vojny, ktorým bolo vystavené civilné obyvateľstvo.
V júni 1935 Združenie Ženevské miesta oficiálne uznala francúzska Poslanecká snemovňa. V roku 1958 sa Medzinárodné združenie Ženevské miesta stalo Medzinárodnou organizáciou civilnej ochrany. Táto mimovládna organizácia vtedy schválila nové stanovy a ciele. V súčasnosti má ICDO 57 členských štátov, ďalej 17 pozorovateľských štátov a 23 pridružených členov.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa dôležitým dátumom v oblasti CO stal 27. január 1994, keď NR SR schválila Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z. V znení neskorších úprav nadobudol účinnosť 1. augusta 2015.
Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj stanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a práva i povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva.
V paragrafe dva tohto zákona sa civilná ochrana definuje ako "systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí".
V bode dva paragrafu dva sa spresňuje: "Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie."
Zvolený dátum sa vzťahuje na deň, keď v roku 1972 vstúpili do platnosti stanovy ICDO. Cieľom Valného zhromaždenia ICDO pri rozhodnutí o vyhlásení svetového dňa bolo upriamiť pozornosť širšej verejnosti na úlohy národných služieb pôsobiacich v oblasti civilnej ochrany (CO) a bezpečnosti, na úlohy pri riešení aj odstraňovaní náhlych či mimoriadnych udalostí, ako aj úlohy pri ochrane života a majetku ľudí alebo životného prostredia ako takého.
Základy ICDO položil francúzsky lekár a generál Georges Saint-Paul (1870-1937), ktorý 28. mája 1931 v Paríži založil Združenie Ženevské miesta. Urobil tak pod vplyvom krutostí z prvej svetovej vojny, ktorým bolo vystavené civilné obyvateľstvo.
V júni 1935 Združenie Ženevské miesta oficiálne uznala francúzska Poslanecká snemovňa. V roku 1958 sa Medzinárodné združenie Ženevské miesta stalo Medzinárodnou organizáciou civilnej ochrany. Táto mimovládna organizácia vtedy schválila nové stanovy a ciele. V súčasnosti má ICDO 57 členských štátov, ďalej 17 pozorovateľských štátov a 23 pridružených členov.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa dôležitým dátumom v oblasti CO stal 27. január 1994, keď NR SR schválila Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z. V znení neskorších úprav nadobudol účinnosť 1. augusta 2015.
Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj stanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a práva i povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva.
V paragrafe dva tohto zákona sa civilná ochrana definuje ako "systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí".
V bode dva paragrafu dva sa spresňuje: "Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie."
