Vidieť Neapol a zomrieť. Mnohí ste už tento výraz počuli. Vyjadruje myšlienku, že po zhliadnutí všetkej tej neopakovateľnej krásy už človek nemôže zažiť nič krajšie. Hoci sa tento výrok často pripisuje nemeckému spisovateľovi Johannovi Wolfgangovi Goethovi, ide o staré ľudové porekadlo. My sme sa boli presvedčiť, či je pravdivý.

Foto: Teraz.sk - Michal Runák

Táto destinácia je dnes ľahko dostupná, pri rozšírení služieb nízkonákladových leteckých spoločností aj pomerne lacná. Z Bratislavy sa juh Talianska dostanete približne za hodinku a pol. Po prílete do Neapola každý rieši, ako sa dostane do centra. Dá sa to rôznymi spôsobmi, ale najspoľahlivejší je autobus, ktorý túto linku obhospodaruje pravidelne. Ale neboli by to Taliani, keby neboli vynaliezaví. Ešte po ceste na zastávku vám ponúknu tú istú trasu za tie isté peniaze. Nič neriskujete, akurát musíte čakať, kým sa naplní dodávka, keďže plné auto = biznis.

CARAVGGIOV ODKAZ

Ale prečo Neapol? Je to hlavné mesto regiónu Kampánia s takmer 910-tisíc obyvateľmi. Aspoň tak hovoria čísla z vlaňajška. Je to tiež najväčšie mesto južného Talianska a po Ríme a Miláne tretie najväčšie mesto v krajine. Založili ho Gréci v prvom tisícročí pred našim letopočtom a patrí medzi najstaršie nepretržite obývané mestské oblasti na svete. V ôsmom storočí pred n. l. vznikla na kopci Pizzofalcone kolónia známa ako Parthenopé a v 6. storočí pred n. l. bolo mesto znovu založené pod názvom Neapolis.

Foto: Teraz.sk - Michal Runák

Preskočme však toto obdobie a poďme k súčasnosti. Neapol sa považuje aj za jednu z hlavných metropol baroka, počnúc pôsobením maliara Caravaggia v 17. storočí a umeleckou revolúciou, ktorú inšpiroval. V rokoch 1925 – 1936 bolo mesto rozšírené a modernizované fašistickým režimom. Počas neskorších rokov druhej svetovej vojny utrpelo rozsiahle škody v dôsledku spojeneckého bombardovania počas invázie na Apeninský polostrov. Po vojne mesto prešlo rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami. Od konca 20. storočia zaznamenal Neapol výrazný hospodársky rast, podporený výstavbou obchodnej štvrte Centro direzionale a rozvinutou dopravnou infraštruktúrou, ktorá zahŕňa vysokorýchlostné železničné spojenie s Rímom a Salernom, ako aj rozšírenú sieť metra a prímestskej železničnej dopravy. Neapolský prístav patrí medzi najvýznamnejšie v Európe.

Foto: Teraz.sk - Michal Runák

ČIERNE MIESTA V MALEBNÝCH ULIČKÁCH

Mesto má však aj temné stránky, respektíve malo. Camorra je jedna z najstarších a najmocnejších talianskych zločineckých organizácií, ktorá pochádza práve odtiaľto. Na rozdiel od sicílskej mafie nemá prísnu centrálnu štruktúru, ale funguje ako sieť autonómnych klanov. Nemalým zdrojom jej príjmov je ilegálne spracovanie priemyselného odpadu. V tejto oblasti začala podnikať v 80. rokoch, oproti legálnym spracovateľom ponúkala. Toxické látky potom končili na čiernych skládkach a poliach, odpad zakopávali do zeme alebo spaľovali. A to samozrejme nieslo so sebou veľa problémov. Zaznamenali tu zvýšený počet zhubných nádorov a vrodených chýb a v roku 2003 museli zabiť 6000 kusov dobytka, ktorý sa choval na mlieko na výrobu mozzarelly, kvôli vysokému výskytu dioxínov. Koho fascinuje táto téma, stačí si prečítať knihu, ktorá vyšla v roku 2006 s názvom Gomorra. Popisuje praktiky Camorry, jej štruktúru aj aktivity, vrátane podrobných popisov. Jej autor a neapolský rodák Roberto Saviano sa musí v súčasnosti zo strachu o svoj život skrývať a von chodí len s ochrankou.

FORCELLA KEDYSI A DNES

Ubytovanie v Neapole je pomerne drahé, noc nad 100 eur je priemerná cena. My sme si zvolili nocľah v centre, v známej štvrti Forcella. Aj tá zmenila svoju históriu vďaka mafii. Prípad Annalisy Duranteovej patrí k najtragickejším a najznámejším symbolom nevinných obetí spomenutej neapolskej mafie Camorra. Tento incident hlboko zasiahol taliansku verejnosť a dodnes pripomína krutú realitu vojny gangov v uliciach. K vražde prišlo večer 27. marca 2004 v tejto štvrti, ktorá bola v tom čase pod silným vplyvom klanu Giulianovcov. Teda rodiny, ktorá vtedy hrsťami kokaínu zásobovala aj božského futbalistu Diega Maradonu.

Foto: Teraz.sk - Michal Runák

Prípad bol však veľmi pretriasaný najmä preto, že Annalisa mala len 14 rokov. Zomrela náhodne, zasiahla ju guľka namierená na Salvatoreho Giuliana. Jej rodičia sa v hlbokom smútku rozhodli pre šľachetný čin a darovali jej orgány, čím zachránili životy ďalších siedmich ľudí. Giuliana v roku 2008 odsúdili na 20 rokov odňatia slobody, no vražda mladého dievčaťa vyvolala v Neapole vlnu odporu proti mafii. Jej otec Giovanni Durante sa stal verejne známym aktivistom. Premenil priestor v štvrti Forcella na komunitné centrum a knižnicu nesúcu meno jeho dcéry. Annalisa je považovaná za symbol nevinnosti ukradnutej Camorrou a jej príbeh je neoddeliteľnou súčasťou modernej histórie Neapola.

NAJLEPŠIA PIZZA NA SVETE

Ale poďme na príjemnejší veci. Forcella je dnes miestom, kde sa dajú tráviť príjemné prechádzky večerným Neapolom, i keď úzke uličky budia stále rešpekt. Ale húfy turistov vám predsa len akýkoľvek strach mierni. Je tu veľké množstvo reštaurácií a pizzu vám urobia na každom rohu. Aj Talian z iného mesta vám povie, že ak chcete spoznať pravú chuť pizze, musíte ju ochutnať tam, kde vznikla. V uličkách rušného Neapola. Verte mi, lepšiu pizzu ako tu som nejedol. Povinnosť je navštíviť miesto L´Antica Pizzeria da Michele. Je to naozaj neopísateľný zážitok. My sme sem prišli podvečer a čakal nás dlhý rad labužníkov, ale čakať, kým vás pustia dovnútra, sa naozaj oplatí. Cesto je neuveriteľné lahodné s nadýchanými okrajmi, chuť je neopísateľná. A osem eur za Margheritu, po ktorej máte chuť dať si ešte ďalšie, vás dostane. Inde sme práve túto pizzu našli aj za 6 eur. Práve na pizzu chodia turisti do Neapola z celého sveta.

Okrem jedla však ponúka mesto aj iné skvosty. Castel Sant'Elmo je stredoveký hrad postavený okolo roku 1300, od roku 1988 je prístupný verejnosti. Z neho máte výhľad na historické centrum. Vstup do hradu je zadarmo vždy prvú nedeľu v mesiaci, inak zaplatíte 5 eur. Na kopec k hradu sa môžete vyviezť pozemnou lanovkou. Blízko sú Catacombe di San Gennaro, ide o najväčšie katakomby v južnom Taliansku. Podzemné pohrebište bolo v Neapole vybudované v 2. až 3. storočí a sú dôležitou súčasťou histórie mesta. Do katakomb bol pochovaný patrón mesta - svätý Gennar. Krásna je aj Galleria Umberto I. Ide o nádhernú historickú pasáž v centre. Ponúka nielen skvelé nákupné možnosti, ale aj krásne architektonické detaily a mozaiky. Rozhodne stojí za návštevu.

LOĎOU ZA NÁDHERNÝMI VÝHĽADMI

Toto prístavné mesto samozrejme ponúka aj možnosti dostať sa ďalej. A to sme využili. Loďou z prístavu sa dá ísť do prístavného mesta Sorento, ale aj ďalej. My sme si vybrali Positano. Od Neapola leží asi 60 kilometrov. Je najzápadnejším bodom slávnej Amalfitany, ktorá je pre svoje prírodné krásy známa po celom svete a od roku 1997 sa nachádza na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Zvlášť Positano sa vyznačuje neobvykle krásnymi výhľadmi na more i okolité hory, týčiace sa okolo pobrežia. Ceny za jedlo i služby sú tu logicky vyššie. Loď premáva aj do Amalfi a aj na Capri, ale na to potrebujete viac času ako len jeden deň.

Foto: Teraz.sk - Michal Runák

FUTBAL AKO NÁBOŽENSTVO

V Neapole je však mimoriadna ešte jedna vec. A to futbal. Klub SSC Neapol založili v roku 1926 a reprezentuje juh Talianska, ktorý má dlhú históriu boja proti dominancii klubov zo severu. SSC je pre svojich fanúšikov viac než len futbalový klub – je symbolom hrdosti, odvahy a regionálnej identity. Spojený je aj so Slovenskom, keďže výraznú stopu tu nechal Marek Hamšík, v súčasnosti oblieka jeho dres Stanislav Lobotka. Ale boh je tu len jeden. Diego Maradona. Práve po ňom pomenovali štadión SSC po jeho smrti. A kto je futbalový fanúšik, musí navštíviť miesto s názvom Largo Maradona. Nachádza v štvrti Quartieri Spagnoli a legendárneho argentínskeho futbalistu tu nájdete v nadživotnej veľkosti namaľovaného na stene. Jeden z najlepších futbalistov histórie hral za neapolský futbalový klub v 80. a 90. rokoch, a v meste ho uctievajú ako hrdinu, keďže pomohol klubu dosiahnuť najväčší úspech v jeho histórii, vrátane dvoch titulov v talianskej lige. Maradona má v meste obrovskú slávu, neprejdete snáď 10 metrov bez toho, aby ste nenarazili na obchod s dresmi s jeho menom, alebo na maľbu na stene.

Foto: Teraz.sk - Michal Runák

VEZUV A POMPEJE

Nad mestom sa týči kráter, viditeľný je už z lietadla. Sopka latinsky zvaná Vesuvius a okolo nej úrodný kraj, kam Rimania na konci leta 79 nášho letopočtu radi jazdili na prázdniny. Na úpätí hory stálo hneď niekoľko obcí, z ktorých najväčší bol prístav menom Pompeje. Žilo tu niekoľko tisíc obyvateľov a nikoho z nich by nenapadlo, že počas iba pár hodín môže ich mesto zmiznúť zo sveta a to tak kompletne, že ďalších 1500 rokov o ňom nikto nebude mať ani tušenie, a že jeho následné objavenie prepíše učebnice dejepisu, a aj naše znalosti o najväčšej európskej ríši staroveku. Ľudia okolo Vezuvu boli na prejavy prírodných živlov zvyknutí. V roku 62 tu prebehlo silné zemetrasenie, ktoré poškodilo väčšinu budov v Pompejách a ani po 17 rokoch neboli ešte všetky opravené. Otrasy pôdy sa opakovali pomerne často a tak keď sa 20. augusta roku 79 krajinou ozvali znova, nikto tomu neprikladá veľkú váhu. Ale hora sa prebúdza k životu. Experti predpokladajú, že už 23. augusta sa kvôli nahromadenej magme musel zmeniť vrcholový tvar hory a o deň neskôr okolo poludnia potom príde osudný okamih. Vezuv exploduje. Výbuch je tak obrovský, že sopka chrlí do vzduchu každú sekundu 150-tisíc ton materiálu a to rýchlosťou presahujúcou rýchlosť zvuku. Ohnivý stĺp dosiahne výšku až 30 km. Na to sa objaví vietor a začne ho hnať juhovýchodným, smerom teda presne na Pompeje. Miestni ľudia ešte len teraz pochopia vážnosť situácie a z chaosu začnú utekať z mesta smerom na juh. Zďaleka nie všetkým sa to však v rôznych dôvodov podarí, takže večer zostane v meste ešte minimálne dvetisíc ľudí.

Foto: Teraz.sk - Michal Runák

Aj keď Pompeje sú od kráteru vzdialené 10 kilometrov, nestačí to. Magma má stále teplotu cez 200 stupňov a počas pár sekúnd zlikviduje všetko živé. Smrť je okamžitá, toto nemôže prežiť vôbec nikto. Zvlášť, keď to isté sa opakuje ešte dvakrát a zakaždým je to silnejšie ako v predchádzajúcom prípade. Svoje spôsobí aj vlna cunami, ktorá zdevastuje prístav a pobrežné oblasti. Keď sa ráno 26. augusta hora konečne upokojí, Pompeje sú zasypané 4 až 6 metrovým nánosom sopečného materiálu. Z mesta nezostalo vôbec nič. Zdá sa to neuveriteľné, ale aj vďaka tomu, že sa o udalosti zachovala iba jediná písaná správa od básnika Plínia mladšieho, za 2-3 generácie si už nikto nebude pamätať, že tu kedysi nejaké mesto vôbec stálo. Pompeje a spolu s nimi aj menšie obce Herkulaneum a Stabiae tak zmiznú z povrchu zemského aj z ľudskej pamäte a znovu sa objavia až o mnoho storočí neskôr. V roku 1599 objavia robotníci popri výkope vodného tunela na mieste stratených Pompejí staroveké fresky. V tej chvíli ešte nikoho nenapadne, že narazili na celé antické mesto.

To príde až o 150 rokov neskôr. Najskôr objavili Herkulaneo priamo na úbočí Vezuvu a v roku 1748 španielsky inžinier Roque Joaquín de Alcubierre objaví Pompeje. Od tej doby až dodnes nepretržite vstávajú z popola ďalšie miesta. Spolu s nimi sa v podstate nepretržite prepisujú a dopĺňajú naše znalosti o antickej dobe. Ten objav je jednoducho neuveriteľný. Dnes je to memento, že silu prírody nemožno podceňovať a varovanie, že podobná tragédia môže kedykoľvek nastať. Vezuv od antickej doby vybuchol viac ako 20-krát. Naposledy v roku 1944. Žiadna erupcia síce nebola taká silná, ako tá z roku 79, ale napriek tomu pri pohľade na túto 1281 metrov vysokú horu mrazí. Na rozdiel od tej doby totiž dnes na jej úpätí žije viac ako tri milióny ľudí...