Skaugum/Bratislava 21. februára (TASR) - Harald V., tretie dieťa a jediný syn bývalého nórskeho kráľa Olafa V. a korunnej princeznej Märthy, nastúpil na trón po smrti otca v roku 1991. Po 567 rokoch bol prvým kráľom, ktorý sa narodil v Nórsku. Stáročia totiž tejto krajine vládli panovníci z Dánska a Švédska.

Podobne ako jeho otec a starý otec, aj kráľ Harald V. sa riadi heslom "Za Nórsko dávame všetko". Je v poradí tretím nórskym panovníkom od roku 1905, kedy táto severská krajina získala nezávislosť. Taktiež je rodinným príbuzným britskej kráľovskej rodiny.

Od narodenia nórskeho kráľa Haralda V. uplynie v pondelok 21. februára 85 rokov.

Princ Harald prišiel na svet 21. februára 1937 na panstve Skaugum, neďaleko Osla. Prvé roky života strávil v rodnom sídle, no jeho pokojné detstvo prerušil 9. apríl 1940, kedy nemecké vojská vtrhli do Nórska. Haraldova matka, korunná princezná Märtha utiekla spolu s deťmi do Švédska a následne odcestovala do Spojených štátov amerických. Vtedajší nórsky Kráľ Haakon VII. so synom, korunným princom Olafom žili v Londýne, pretože tam pôsobila nórska exilová vláda. Návrat kráľovskej rodiny späť do vlasti v roku 1945 oslavovali tisíce ľudí.

Foto: TASR/AP

Princ Harald získal stredoškolské vzdelanie na Oslo Cathedral School v roku 1955. V štúdiách pokračoval na vojenskej akadémii Norwegian Military Academy, ktorú ukončil v roku 1959. Ďalšie štúdium absolvoval na oxfordskej Balliol College, kde v rokoch 1960 až 1962 študoval spoločenské vedy, históriu a ekonómiu.

Po smrti kráľa Haakona VII. nastúpil v septembri 1957 na trón jeho syn Olaf V. a Harald sa stal korunným princom. Po prvýkrát sa zúčastnil na zasadnutí Štátnej rady. Nasledujúci rok pôsobil ako regent počas kráľovej neprítomnosti. Úzko spolupracoval so svojim otcom, kráľom Olafom V. a plnil čoraz viac oficiálnych úloh. V roku 1960 Harald uskutočnil svoju prvú oficiálnu štátnu návštevu v zahraničí, konkrétne v Spojených štátoch.

Ešte v roku 1959 sa Harald zamiloval do obyčajnej "ženy z ľudu". S dievčaťom neurodzeného pôvodu, Sonjou Haraldsenovou, chodil deväť rokov a svadbu, ktorá sa konala 29. augusta 1968 musel schváliť kráľ Olaf V. aj nórsky parlament (Storting). Manželom sa narodili dve deti - princezná Märtha Louise (1971) a princ Haakon Magnus (1973). Keď Olaf V. na jar 1990 ochorel, funkciu hlavy štátu prevzal jeho syn.

Foto: TASR - Štefan Puškáš

V súlade s ústavou nastúpil Harald V. na trón 17. januára 1991, teda v deň smrti kráľa Olafa V. Prísahu o dodržiavaní ústavy zložil v Stortingu. Kráľ a kráľovná získali požehnanie na výkon svojich povinností 23. júna 1991 v Nidaroskom dóme v nórskom meste Trondheim.

Od zavedenia parlamentarizmu v Nórsku v roku 1884 má kráľ predovšetkým ceremoniálne povinnosti, skutočnú moc má vláda.

Harald V. je reprezentantom nórskej štátnosti. V piatky predsedá Štátnej rade a formálne otvára každoročne v októbri zasadanie Stortingu. Právne akty a rozhodnutia schválené Štátnou radou nie sú platné, kým ich neschváli kráľ a nepodpíše predseda vlády. Kráľ taktiež vymenúva novú vládu.

Má hodnosť generála v armáde i letectve a hodnosť admirála v námorníctve. Je najvyššie postaveným dôstojníkom v krajine. Spolu s kráľovnou uskutočňujú oficiálne štátne návštevy v iných krajinách a sú hostiteľmi zahraničných hláv štátov. Slovensko navštívil nórsky kráľovský pár 25. októbra 2010.

Foto: TASR/AP

Ako predseda nórskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody pôsobil Harald V. 20 rokov.

V rokoch 1964, 1968 a 1972 reprezentoval Harald V. Nórsko na olympijských hrách vo vodných športoch, konkrétne v jachtingu. V tejto športovej disciplíne stal v roku 1987 majstrom sveta, v roku 2005 získal vo Švédsku titul majstra Európy. V roku 2016 sa zúčastnil na pretekoch Sira Cup na jazere Ontario v Toronte, kde jeho tím skončil na druhom mieste. Známym sa stal Haraldov prejav z toho istého roku, v ktorom hovoril o solidarite s utečencami, vyzval na náboženskú toleranciu a podporil práva sexuálnych menšín.



Zdroj: royalcourt.no, britannica.com