MS vo futbale 2026
Všetky správy
Komunistické režimy v 20. storočí mali nielen autoritatívny a neplurálny formát, ale ich totalita sa prejavovala aj v širokom porušovaní ľudských práv i náboženských slobôd nevyberanými prostriedkami.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 24. júna (TASR) - Od roku 2021 sa na Slovensku 24. júna pripomína Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Je to pamätný deň Slovenskej republiky, ktorý Národná rada SR schválila 3. novembra 2020 v novele zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Pripomienka sa viaže s osudom nespravodlivo súdeného Silvestra Krčméryho, ktorý 24. júna 1954 na súde v Trenčíne vyriekol pamätné slová: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!“.
Komunistické režimy v 20. storočí mali nielen autoritatívny a neplurálny formát, ale ich totalita sa prejavovala aj v širokom porušovaní ľudských práv i náboženských slobôd nevyberanými prostriedkami. Tieto metódy zničili životy nielen popravami nespravodlivo stíhaných. Ublížili aj tým, ktorí s ujmami, najmä zdravotnými, prežili perzekúcie. Tiež ich rodinám, často i priateľom, či celým komunitám.
Na Slovensku komunistický režim vládol v rokoch 1948 - 1989 a najmä v 50. rokoch mimoriadne drsným spôsobom. Výsledkom vyčíňania ŠtB (Štátnej bezpečnosti) boli tisíce nevinných ľudí, ktorí sa stali obeťami širokej škály zločinov, za ktoré bola zodpovedná vládna moc. V politických procesoch na Slovensku v tomto období komunistický režim odsúdil a uväznil viac ako 70.000 ľudí, z ktorých vyše 50 vo väzeniach zomrelo. Takmer 8300 osôb prešlo v rokoch 1948 - 1953 tábormi nútených prác. Perzekúcie vo forme internácie či väzenia postihli takmer 5000 rehoľníčok a rehoľníkov.
Jedným z brutálne mučených a väznených, ktorý svoje zásady nezradil ani pod nátlakom komunistickej moci, bol aj politický väzeň, katolícky disident a lekár Silvester Krčméry. Previniť sa mal tým, že organizoval náboženské spoločenstvá medzi ľuďmi bez politického zamerania. Po nástupe komunizmu bol za svoje náboženské aktivity prenasledovaný, koncom júla 1951 zatknutý a obžalovaný z vlastizrady.
Krčméry strávil vo vyšetrovacej väzbe tri roky, z toho 14 mesiacov na samotke. Vystavený bol rôznym druhom psychického a fyzického mučenia, zlomili mu 12 rebier, ale nezlomili jeho vieru a presvedčenie. V roku 1954 ho Vojenský súd v Trenčíne odsúdil za vlastizradu na 14 rokov. Vo väzení bol celkovo 13 rokov, dva mesiace a 18 dní, z ktorých strávil desať rokov vo viacerých väzniciach a pracovných táboroch.
Silvester Krčméry svoje záverečné vystúpenie na procese zakončil 24. júna 1954 pamätnými slovami: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda! Lebo je väčšia a silnejšia ako moc!“ Táto obhajoba patrí k najpôsobivejším svedectvám viery a volania po slobode svedomia, aké za železnou oponou vznikli.
Anulovať právoplatnosť odsúdenia sa podarilo Krčmérymu až po páde komunistického režimu. V roku 1990 ho rehabilitoval ten istý trenčiansky vojenský súd, ktorý ho nezákonne odsúdil, a tak sa spravodlivosti dočkal až po 36 rokoch od súdneho verdiktu.
V európskych krajinách postsocialistického bloku vyvstáva problematika obetí zločinov komunistických režimov doteraz a podobných prípadov boli v povojnovom Československu stovky. „Hoci už máme v kalendári Deň pamiatky obetí komunistického režimu, obávam sa, že v populácii sa pomaly stráca nielen obsah, ale aj povedomie o zločinoch komunizmu,“ zdôraznila pre TASR Janka Šípošová, dlhoročná aktivistka v tejto sfére. Spoluzakladala projekt PHARE, pôsobila v ňom ako projektová manažérka a potom spolu so skupinou odborníkov založila v januári 1996 samostatné občianske združenie Pomoc obetiam násilia.
Šípošová poukázala na faktor času: „Pomaly odchádzajú aj ‚detné deti‘ obetí zločinov komunizmu. Už v roku 1991 bol prijatý Zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý deklaroval, že ‚v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony‘ a v roku 1996 Zákon č. 125/1996 Z.z. z 27. marca 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Lenže tieto zákony málo riešili konkrétne potreby a satisfakciu pre obete a ich rodiny.“
Dodala, že Zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa umožňuje napriek politickým turbulenciám aspoň morálne zadosťučinenie pre obete komunistického režimu bádateľskou i popularizačnou činnosťou Ústavu pamäti národa: „Horšie na tom boli pokusy o spravodlivé odškodnenie priamych obetí komunistického režimu, či to boli - a už len v malých počtoch sú - politickí väzni a ich rodiny, obete sovietskej invázie a okupácie, alebo obete železnej opony.“
Zdroje: www.nrsr.sk, www.upn.gov.sk.
Komunistické režimy v 20. storočí mali nielen autoritatívny a neplurálny formát, ale ich totalita sa prejavovala aj v širokom porušovaní ľudských práv i náboženských slobôd nevyberanými prostriedkami. Tieto metódy zničili životy nielen popravami nespravodlivo stíhaných. Ublížili aj tým, ktorí s ujmami, najmä zdravotnými, prežili perzekúcie. Tiež ich rodinám, často i priateľom, či celým komunitám.
Na Slovensku komunistický režim vládol v rokoch 1948 - 1989 a najmä v 50. rokoch mimoriadne drsným spôsobom. Výsledkom vyčíňania ŠtB (Štátnej bezpečnosti) boli tisíce nevinných ľudí, ktorí sa stali obeťami širokej škály zločinov, za ktoré bola zodpovedná vládna moc. V politických procesoch na Slovensku v tomto období komunistický režim odsúdil a uväznil viac ako 70.000 ľudí, z ktorých vyše 50 vo väzeniach zomrelo. Takmer 8300 osôb prešlo v rokoch 1948 - 1953 tábormi nútených prác. Perzekúcie vo forme internácie či väzenia postihli takmer 5000 rehoľníčok a rehoľníkov.
Jedným z brutálne mučených a väznených, ktorý svoje zásady nezradil ani pod nátlakom komunistickej moci, bol aj politický väzeň, katolícky disident a lekár Silvester Krčméry. Previniť sa mal tým, že organizoval náboženské spoločenstvá medzi ľuďmi bez politického zamerania. Po nástupe komunizmu bol za svoje náboženské aktivity prenasledovaný, koncom júla 1951 zatknutý a obžalovaný z vlastizrady.
Krčméry strávil vo vyšetrovacej väzbe tri roky, z toho 14 mesiacov na samotke. Vystavený bol rôznym druhom psychického a fyzického mučenia, zlomili mu 12 rebier, ale nezlomili jeho vieru a presvedčenie. V roku 1954 ho Vojenský súd v Trenčíne odsúdil za vlastizradu na 14 rokov. Vo väzení bol celkovo 13 rokov, dva mesiace a 18 dní, z ktorých strávil desať rokov vo viacerých väzniciach a pracovných táboroch.
Silvester Krčméry svoje záverečné vystúpenie na procese zakončil 24. júna 1954 pamätnými slovami: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda! Lebo je väčšia a silnejšia ako moc!“ Táto obhajoba patrí k najpôsobivejším svedectvám viery a volania po slobode svedomia, aké za železnou oponou vznikli.
Anulovať právoplatnosť odsúdenia sa podarilo Krčmérymu až po páde komunistického režimu. V roku 1990 ho rehabilitoval ten istý trenčiansky vojenský súd, ktorý ho nezákonne odsúdil, a tak sa spravodlivosti dočkal až po 36 rokoch od súdneho verdiktu.
V európskych krajinách postsocialistického bloku vyvstáva problematika obetí zločinov komunistických režimov doteraz a podobných prípadov boli v povojnovom Československu stovky. „Hoci už máme v kalendári Deň pamiatky obetí komunistického režimu, obávam sa, že v populácii sa pomaly stráca nielen obsah, ale aj povedomie o zločinoch komunizmu,“ zdôraznila pre TASR Janka Šípošová, dlhoročná aktivistka v tejto sfére. Spoluzakladala projekt PHARE, pôsobila v ňom ako projektová manažérka a potom spolu so skupinou odborníkov založila v januári 1996 samostatné občianske združenie Pomoc obetiam násilia.
Šípošová poukázala na faktor času: „Pomaly odchádzajú aj ‚detné deti‘ obetí zločinov komunizmu. Už v roku 1991 bol prijatý Zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý deklaroval, že ‚v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony‘ a v roku 1996 Zákon č. 125/1996 Z.z. z 27. marca 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Lenže tieto zákony málo riešili konkrétne potreby a satisfakciu pre obete a ich rodiny.“
Dodala, že Zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa umožňuje napriek politickým turbulenciám aspoň morálne zadosťučinenie pre obete komunistického režimu bádateľskou i popularizačnou činnosťou Ústavu pamäti národa: „Horšie na tom boli pokusy o spravodlivé odškodnenie priamych obetí komunistického režimu, či to boli - a už len v malých počtoch sú - politickí väzni a ich rodiny, obete sovietskej invázie a okupácie, alebo obete železnej opony.“
Zdroje: www.nrsr.sk, www.upn.gov.sk.
