
Toto dielo najviac vyznačilo Gabrielov rešpekt u kolegov i kritiky a priazeň poslucháčov v mainstreamovej i nezávislej sfére.
Autor TASR
Chobham 19. mája (TASR) - Keď sa Peter Gabriel po úspechu svojho art/progrockového projektu Genesis rozhodol vybrať v polovici 70. rokov na sólovú dráhu, čakalo sa, či príde s "pesničkovejšou produkciou. Tú už naznačil aj jeho odchodový a vrcholný dvojalbum skupiny The Lamb Lies Down On Broadway (1974), ktorý pozostával zo songov "rádiovej" minutáže, ale stále to boli prevažne náročnejšie kompozície.
Charizmatický britský muzikant v roku 1977 nadviazal podobným zvukom a v princípe zostal "starému Genesisu" verný na prvých štyroch radových platniach. Piata však už priniesla modernejšiu produkciu a stala sa výnimočnou v jeho celkovo kvalitnej diskografii. Album So vyšiel pred 40 rokmi, 19. mája 1986 a dostal sa na čelo rebríčkov v UK a vo väčšine ďalších veľkých krajín, v USA to dotiahol na 2. priečku. Toto dielo najviac vyznačilo Gabrielov rešpekt u kolegov i kritiky a priazeň poslucháčov v mainstreamovej i nezávislej sfére.
Peter Gabriel v roku 1975 prenechal bubeníkovi Philovi Collinsovi rolu lídra a vokalistu kapely. Po krátkej pauze vydal v roku 1977 svoju prvú sólovku aj s úspešným hitom Solsbury Hill. Svoje prvé štyri sólové albumy nahral v rozpätí necelých šiestich rokov, hoci po opustení kapely sa pôvodne chcel viac venovať rodine. Zostal mu však nevyužitý materiál "genesisovských" nápadov i priatelia zo sféry art/progrockej scény, ktorí s ním radi spolupracovali. Jeho trojka sa sa stal albumovou jednotkou v Británii a singel Games Without Frontiers to dotiahol na 4. priečku. O dva roky vydal Gabriel výživný hit Shock the Monkey zo štvrtej sólovky, ktorá priniesla pridanú hodnotu experimentu, ale po "trilógii" aj trochu únavné fázy.
Nasledovala trojročná pauza a po nej Peter Gabriel reštartoval tvorivé sily odskočením si do sveta filmovej hudby (snímka Krídla). Phil Collins medzitým doviedol Genesis na komerčne úspešnú vlnu a na leto 1986 chystala kapela Invisible Touch, už štvrtý album číslom jeden v UK. Collins paralelne ešte viac žiaril sólovo.
Avšak aj Gabriel, vzhľadom na stále pomerne náročný charakter tvorby, zaznamenal so svojou radovou päťkou So (1986) úspech, ktorý možno považovať za fenomenálny. V USA ho síce na čelo nepustil soundtrack zo slávneho snímku Top Gun s hitmi známeho filmového komponistu Giorgia Morodera, ale na najväčšom trhu predal 5 miliónov kópií a v dvanástich kúpne silných krajinách sa predalo 7 miliónov nosičov. Teda oveľa viac ako z jeho predchádzajúcich štyroch albumov dokopy, lebo tie vyvolali za oceánom len priemerný záujem.
V prípade So prerazili v Amerike aj single. Úderná pieseň Sledgehammer sa vyšplhala sa na špicu amerického i kanadského rebríčka, v domovskej krajine autora bola štvrtá. Vďaka senzačne inovatívnemu videoklipu získal rekordných deväť cien MTV Video Music Awards - v čase, keď bola táto televízia hudobnou autoritou. Úspešné boli aj single Big Time a duet s Kate Bush (Don´t Give Up).
Ako producent sa na konečnej podobe albumu "vybláznil" renomovaný Daniel Lanois, úzko kooperujúci s Brianom Enom i kapelou U2. Okrem Bushovej a Toniho Levina prispeli do vyšperkovanej produkcie aj ďalšie hudobné autority ako Laurie Andersonová, Nile Rodgers, Stewart Copeland (Police), či Jim Kerr (Simple Minds).
Príprava albumu trvala rok a jeho výroba stála 200.000 libier bez osobných nákladov na hlavného autora, ktorý navyše využíval vlastné štúdio Ashcombe House v grófstve Somerset. Prvých šesť mesiacov sa Gabriel venoval písaniu a rozvíjaniu hudobných náčrtov. Nahrával ich s Lanoisom a basgitaristom David Rhodesom, v trojici bola uvoľnená atmosféra, lebo nemrhali čas iných hudobníkov - ich plejáda sa postupne pridávala, keď sa nahrávali rozličné party a aranžérske finesy, dodatočné nahrávanie dychových sekcií prebiehalo v New Yorku. Dielo dokončili vo februári 1986.
Hoci uznávaný muzikant používal priekopnícke digitálne pomôcky, skladby boli menej experimentálne než jeho predchádzajúci materiál. Čerpal však z rôznych hudobných vplyvov a spájal pop, soul a art rock s africkými a brazílskymi etnickými prvkami. Peter Gabriel pred 40 rokmi nahral svieži, umelecky hodnotný a komerčne mimoriadne úspešný album.
Charizmatický britský muzikant v roku 1977 nadviazal podobným zvukom a v princípe zostal "starému Genesisu" verný na prvých štyroch radových platniach. Piata však už priniesla modernejšiu produkciu a stala sa výnimočnou v jeho celkovo kvalitnej diskografii. Album So vyšiel pred 40 rokmi, 19. mája 1986 a dostal sa na čelo rebríčkov v UK a vo väčšine ďalších veľkých krajín, v USA to dotiahol na 2. priečku. Toto dielo najviac vyznačilo Gabrielov rešpekt u kolegov i kritiky a priazeň poslucháčov v mainstreamovej i nezávislej sfére.
Peter Gabriel v roku 1975 prenechal bubeníkovi Philovi Collinsovi rolu lídra a vokalistu kapely. Po krátkej pauze vydal v roku 1977 svoju prvú sólovku aj s úspešným hitom Solsbury Hill. Svoje prvé štyri sólové albumy nahral v rozpätí necelých šiestich rokov, hoci po opustení kapely sa pôvodne chcel viac venovať rodine. Zostal mu však nevyužitý materiál "genesisovských" nápadov i priatelia zo sféry art/progrockej scény, ktorí s ním radi spolupracovali. Jeho trojka sa sa stal albumovou jednotkou v Británii a singel Games Without Frontiers to dotiahol na 4. priečku. O dva roky vydal Gabriel výživný hit Shock the Monkey zo štvrtej sólovky, ktorá priniesla pridanú hodnotu experimentu, ale po "trilógii" aj trochu únavné fázy.
Nasledovala trojročná pauza a po nej Peter Gabriel reštartoval tvorivé sily odskočením si do sveta filmovej hudby (snímka Krídla). Phil Collins medzitým doviedol Genesis na komerčne úspešnú vlnu a na leto 1986 chystala kapela Invisible Touch, už štvrtý album číslom jeden v UK. Collins paralelne ešte viac žiaril sólovo.
Avšak aj Gabriel, vzhľadom na stále pomerne náročný charakter tvorby, zaznamenal so svojou radovou päťkou So (1986) úspech, ktorý možno považovať za fenomenálny. V USA ho síce na čelo nepustil soundtrack zo slávneho snímku Top Gun s hitmi známeho filmového komponistu Giorgia Morodera, ale na najväčšom trhu predal 5 miliónov kópií a v dvanástich kúpne silných krajinách sa predalo 7 miliónov nosičov. Teda oveľa viac ako z jeho predchádzajúcich štyroch albumov dokopy, lebo tie vyvolali za oceánom len priemerný záujem.
V prípade So prerazili v Amerike aj single. Úderná pieseň Sledgehammer sa vyšplhala sa na špicu amerického i kanadského rebríčka, v domovskej krajine autora bola štvrtá. Vďaka senzačne inovatívnemu videoklipu získal rekordných deväť cien MTV Video Music Awards - v čase, keď bola táto televízia hudobnou autoritou. Úspešné boli aj single Big Time a duet s Kate Bush (Don´t Give Up).
Ako producent sa na konečnej podobe albumu "vybláznil" renomovaný Daniel Lanois, úzko kooperujúci s Brianom Enom i kapelou U2. Okrem Bushovej a Toniho Levina prispeli do vyšperkovanej produkcie aj ďalšie hudobné autority ako Laurie Andersonová, Nile Rodgers, Stewart Copeland (Police), či Jim Kerr (Simple Minds).
Príprava albumu trvala rok a jeho výroba stála 200.000 libier bez osobných nákladov na hlavného autora, ktorý navyše využíval vlastné štúdio Ashcombe House v grófstve Somerset. Prvých šesť mesiacov sa Gabriel venoval písaniu a rozvíjaniu hudobných náčrtov. Nahrával ich s Lanoisom a basgitaristom David Rhodesom, v trojici bola uvoľnená atmosféra, lebo nemrhali čas iných hudobníkov - ich plejáda sa postupne pridávala, keď sa nahrávali rozličné party a aranžérske finesy, dodatočné nahrávanie dychových sekcií prebiehalo v New Yorku. Dielo dokončili vo februári 1986.
Hoci uznávaný muzikant používal priekopnícke digitálne pomôcky, skladby boli menej experimentálne než jeho predchádzajúci materiál. Čerpal však z rôznych hudobných vplyvov a spájal pop, soul a art rock s africkými a brazílskymi etnickými prvkami. Peter Gabriel pred 40 rokmi nahral svieži, umelecky hodnotný a komerčne mimoriadne úspešný album.







