Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 25. marec 2023Meniny má Marián
< sekcia Magazín

Podhoroď: Miestny gugeľ nevyhľadáva informácie, ide o tradičné jedlo

Na snímke tradičné jedlo z obce Podhoroď -plnený zemiak Podhorodský gúgeľ pečený v pahrebe, Podhoroď 4. decembra 2015. FOTO TASR - Roman Hanc Foto: TASR - Roman Hanc

Tradičným jedlom domácich je napríklad plnený zemiak zvaný podhorodský gugeľ.

Podhoroď 5. decembra (TASR) – Turisti sa okrem prírody či pamiatok zvyknú obzerať po lokálnych špecialitách. Našli by ich aj v obci Podhoroď. Tradičným jedlom domácich je napríklad plnený zemiak zvaný podhorodský gugeľ. Počas posledných obecných slávností ho ochutnali mnohí návštevníci.

„Recept pochádza od našich starých otcov, ktorí si pečením gugeľa krátili chvíle pri pasení dobytka,“ uviedol starosta obce Anton Hricko. Postupovali nasledovne: najprv zemiak prekrojili, vyškrabali jeho stred a vložili tam pokrájanú slaninu a cibuľu premiešanú so zvyškom zemiaka. Polovice gugeľa následne spojili, prepichli konárikmi a vložili na zopár minút do pahreby.

Dnešné gazdiné k slanine a cibuli prikladajú ďalšie ingrediencie. Najčastejšie sú to syr alebo bryndza, huby a rôzne druhy korenia. Zemiak potom pečú v rúre prepichnutý špajľami a zabalený v alobale.

Obecná pochúťka naplno zahviezdila na Podhorodských slávnostiach v lete tohto roka. Po takmer 100 gugeľoch upečených v pahrebe sa len tak zaprášilo. „Rýchlo sa rozobrali, o rok ich pripravíme viac,“ prisľúbil starosta Hricko.

Dodal, že furmanský zemiak nebýva jedinou špecialitou festivalu. Už niekoľko rokov tam počas augusta možno ochutnať aj čerstvo navarené pirohy. V rámci tradičnej súťaže ich pripravujú družstvá žien a mužov zo Slovenska a susednej Ukrajiny. Plnia ich lekvárom, zemiakmi, kapustou, ale i tvarohom s hrozienkami, hubovou plnkou a čučoriedkami. Ťažko vybrať najchutnejšie, no súťaž má vždy svojho šampióna. Najlepšie družstvo sa teší každoročne z víťazného pohára.

Rusínske pirohy nebudú chýbať v Podhorodi ani na štedrovečernom stole o niekoľko týždňov. Dedinčania si ďalej pochutnajú na oblátkach s medom, bobáľkach (opekancoch) s makom a kyslou kapustou, rybe, no i tradičnej „koločenej fasuli“. Nazývajú tak obľúbený miestny prívarok.

Obecný festival patrí k top podujatiam Košického kraja

V Podhorodi si dávajú zraz každé leto Rusíni a Ukrajinci. Prichádzajú tam z rôznych smerov už vyše štyri desaťročia. Obec býva počas augusta dejiskom folklórneho festivalu. Sprevádza ho hojná účasť a program, v ktorom je každoročne zopár noviniek. Obľúbené Podhorodské slávnosti sú jedným z „top“ podujatí Košického samosprávneho kraja.

„Podhoroď neponúka špičkové reštauračné služby. Nemá ani trojhviezdičkový hotel s wellness, zato má krásnu prírodu, milých, pohostinných ľudí a neopakovateľnú atmosféru. Tá sa prejaví hlavne počas festivalu, keď sa tu každý návštevník cíti ako člen veľkej rodiny, aj keď nie je Rusín či Ukrajinec,“ uviedla Soňa Kostrábová z Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Košický kraj.



Festival Rusínov a Ukrajincov sa organizuje v Podhorodi ako jediný v rámci kraja. „Každoročne do programu prispievajú aj naši susedia z ukrajinského Zakarpatia. Ich vystúpenia patria k vrcholom našej slávnosti," podčiarkol starosta obce Anton Hricko. „Tento festival má veľký socializačný kontext. Stretávajú sa na ňom mnohí rodáci. Je za tým vidieť veľký vzťah k rodnému kraju,“ doplnil starostu Ján Semka zo Sobraniec. Na Podhorodské slávnosti prichádza každoročne.

Známy folklórny festival navštívilo naposledy 1200 ľudí. Nebavili sa len pri rusínskej piesni, ale aj divadelných vystúpeniach a súťaži vo varení pirohov. V programe nechýbala ani večerná veselica so živou hudbou. „Pripravili sme zároveň uličku remesiel, kde sa vyrábali hlinené nádoby a konali tvorivé dielne pre deti,“ dodal Hricko s tým, že Podhoroď zastupovali na festivale zruční majstri korytári. Rodina Kanalošových sa venuje tomuto remeslu ako jedna z posledných na východe Slovenska.

Uplynulý podhorodský festival bol 43. v poradí. Ako informoval starosta obce, už teraz sa pripravuje jeho 44. pokračovanie. Košický samosprávny kraj ho chce opätovne podporiť finančne i billboardovou kampaňou. „V rámci programu zachováme všetko, čo sa ľuďom páči, no, samozrejme, pridáme aj niečo nové. Čo, to zatiaľ neprezradím, aby k nám prišli ľudia aj o rok,“ pousmial sa starosta.

KOCR Košický kraj sa poklesu návštevnosti neobáva. K festivalu uviedla: „Kto sem raz našiel cestu, zamiloval si tento kraj tak, že sa sem musí vracať.“

Láka i na túry a vodu z Islandu

Podhoroď nepoznajú len folkloristi, ale aj skalní turisti. Z obce zvyknú vychádzať na krátke, no i niekoľkodňové túry. Ich cieľom sú okolité Vihorlatské vrchy, z ktorých sa dá dovidieť na Poľsko, Ukrajinu a Maďarsko. Nezriedka aj na vzdialenejšie Vysoké Tatry.

Podhoroď je známy impozantným skalným bralom s pozostatkami niekdajšieho hrádku. Ide o najvýchodnejšiu stredovekú pevnosť na území Slovenska. Miesto si v posledných rokoch obľúbili priaznivci geocachingu. Okolité lesy sú zasa rajom hubárov. Tamojšie dubáky sú veľmi cenené. Rastú totiž ďaleko od továrenských komínov či frekventovaných prašných ciest.

Na snímke výhľad z hrádku nad obcou Podhoroď 4.decembra 2015.
Foto: TASR/Roman Hanc

Spomínaná obec je už takmer 30 rokov východiskovým bodom známej turistickej akcie. Koná sa spravidla v máji a nesie názov Poď na Podhoroď. Turisti sa v rámci nej pohybujú „na ťažko“. „Na prechod chrbta Vihorlatských vrchov sú potrebné dve prenocovania,“ informoval TASR turistický nadšenec Ľuboslav Husnaj. Trasa je určená pre skúsených turistov, jej dĺžka je vyše 50 kilometrov.

Z Podhorode sa však dajú absolvovať aj oveľa kratšie výlety. Začať možno pri obecnom úrade a pokračovať smerom na hradný vrch. Trasa potom prechádza cez Paprtný vrch s peknými výhľadmi, Veľký a Malý Osojík, kopec Borolo, Tibavský hrad pri Choňkovciach, tamojší kameňolom a končí pri miestnej krčme. Celú trasu možno prejsť asi za päť a pol hodiny.

Turistickí nadšenci si do Podhorode nosia prázdne fľaše. Napĺňajú ich tu miestnou vodou, ktorá patrí k najlepším široko-ďaleko. Vhodná je dokonca i pre dojčatá. Podhorodská voda pochádza z andezitových a vulkanických hornín. „Je teda mäkšia ako tie z vápencového podložia,“ vysvetlil Husnaj s tým, že obecný vodovod zachytáva tri pramene. Jeden z nich nesie zaujímavý názov - Island. „Podhoroď je dlhodobo sebestačný čo sa týka pitnej vody aj v časoch najväčšieho sucha,“ podčiarkol Husnaj.

Na snímke ruina hrádku nad obcou Podhoroď 4. decembra 2015.
Foto: TASR/Roman Hanc

Návštevníkom kraja má čo ponúknuť aj okolie Podhorode. V neďalekej Ruskej Bystrej stojí unikátny chrám. Drevená stavba z 18. storočia je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO. „Kúsok od Podhorode leží aj obec Beňatina známa predovšetkým starým lomom, v ktorom sa ťažil travertín. Vzniklo tam jazierko, ktoré využívajú pocestní na osvieženie. Zaujímavá je travertínová stena, na ktorej akoby bola znázornená veľryba,“ informovala Soňa Kostrábová z Krajskej organizácie cestovného ruchu Košický kraj.

Za návštevu stojí určite aj Tibava, známa vinohradnícka obec na slovensko-ukrajinskom pohraničí. Lákadlom blízkych Sobraniec je zasa nevšedné Gitarové múzeum, jediné svojho druhu v Európe. Na jeho nástrojoch hrávali napríklad George Harrison či Maťo Ďurinda. Jeden z najnovších prírastkov venoval múzeu americký herec a hudobník Steven Seagal.