Challenger Deep/Bratislava 26. marca (TASR) – Americký režisér James Cameron je nadšencom oceánografie už od detstva. Absolvoval desiatky hlbokomorských ponorov. Tridsaťtri z nich sa uskutočnilo k vraku Titanicu, ktorý bol hlavnou témou jeho rovnomennej oscarovej snímky z roku 1997. Filmový tvorca a podmorský prieskumník, ktorý istý čas na univerzite študoval fyziku sa pre verejnosť vyjadril, že vždy sníval o potápaní do najhlbších miest v oceánoch.

Cameronova návšteva dna v Mariánskej priekope, nachádzajúcej sa v západnej časti Tichého oceánu, bola v roku 2012 prvou expedíciou do tejto oblasti s ľudskou posádkou od januára 1960, kedy do batyskafu s názvom Trieste nastúpil švajčiarsky oceánograf Jacques Piccard spolu s plukovníkom amerického námorníctva Donom Walshom. Stali sa prvými ľuďmi, ktorí pozorovali temný vodný svet v jednom z najextrémnejších prostredí na Zemi. Vzrušujúcu misiu si ale dlho neužili. Plavidlo totiž rozvírilo piesok na dne a kvôli tomu dvojčlenná posádka takmer nič nevidela. Po približne 20 minútach sa musela vrátiť na hladinu. Jamesovi Cameronovi patrí prvenstvo v tom, že sa na takmer 11 kilometrovú cestu do hlbín Mariánskej priekopy vydal úplne sám a s filmovou kamerou.

V sobotu 26. marca uplynie 10 rokov od chvíle, kedy James Cameron dosadol v malej ponorke na dno Mariánskej priekopy v priehlbine Challenger (Challenger Deep), ktorá je najhlbším miestom na zemeguli.

Foto: TASR/AP

Dôvodom prečo sa tvorca kasových trhákov podujal na tento odvážny projekt bol okrem vlastného filmového zámeru aj rozhodnutie podporiť vedecké bádanie. Na skonštruovaní ponorky Deepsea Challenger s dĺžkou 7,3 metra a váhou 12 ton, označovanej aj ako "vertikálne torpédo", sa podieľal tiež samotný Cameron. Plavidlo, ktoré bolo také úzke, že sa v ňom nedali vystrieť ramená (kokpit bol široký 109 centimetrov), umožňovalo rýchle stúpanie a klesanie a bolo schopné odolať extrémnemu tlaku. Súčasťou konštrukcie bolo mechanické rameno na uchopenie skál a živočíchov.

Režisér počas ponoru filmoval Mariánsku priekopu, ktorá sa rozkladá 322 kilometrov juhozápadne od tichomorského ostrova Guam a taktiež zbieral údaje, vzorky a robil 3D snímky aj videá.

Cesta do najhlbšieho bodu mu trvala 2 hodiny a 36 minút. Podľa informácií poskytnutých expedičným tímom ponorka dosiahla hĺbku 10.898 metrov (35.756 stôp) a na dne zostala približne tri hodiny. Návrat Deepsea Challenger bol podľa National Geographic rýchlejší, ako sa očakávalo - trval 70 minút.

Foto: TASR/AP

Krátko po svojom bádaní vtedy 57-ročný Cameron na margo výpravy povedal, že najhlbšie miesto na zemeguli je ako z iného sveta - pusté, skľučujúce, zlovestné a dalo by sa prirovnať k akejsi mesačnej krajine. Dodal však, že to miesto miluje.

V roku 2014 vyšiel dokumentárny film Deepsea Challenge 3D, v ktorom zmapoval stavbu ponorky a prezentoval pozoruhodné zábery zachytené počas jej plavby pod hladinou.

Najnovšie údaje podľa National Geographic hovoria o tom, že hĺbka Challenger Deep môže dosahovať až 10.983 metrov. V roku 2019 si americký bádateľ Victor Vescovo pripísal rekord, keď 1. mája dosiahol v Mariánskej priekope hĺbku 10.927 metrov, čiže o 29 metrov viac ako James Cameron. Bádateľ Vescovo zorganizoval odvtedy do závratnej hĺbky Challenger Deep viacero výprav, počas ktorých sa na dno pozreli spolu s ním aj ďalší ľudia.