FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Po filmovej dráme Skaly a ľudia (1959) sa vrátil opäť k veselohre a v roku 1960 nakrútil ďalšiu s názvom Skalní v ofsajde, ktorá sa tiež zaradila do Zlatého fondu slovenských komédií.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Myjava/Bratislava 24. decembra (TASR) - Filmy Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu, Statočný zlodej či Skalní v ofsajde patria už desiatky rokov k divácky najobľúbenejším snímkam a sú súčasťou Zlatého fondu slovenskej komédie. V stredu 24. decembra uplynie 100 rokov od narodenia filmového režiséra a dokumentaristu.
Ján Lacko sa narodil 24. decembra 1925 v Myjave. Jeho matkou bola spisovateľka a prekladateľka Anna Lacková. Po maturite na gymnáziu v Skalici sa od roku 1944 venoval ochotníckemu divadlu a neskôr absolvoval študijný pobyt v Poľsku, po ktorom sa v roku 1948 zamestnal v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave, kde ako režiséra a scenárista pôsobil do roku 1951.
Ako asistent réžie spolupracoval s Vladimírom Bahnom na dokumentárnych filmoch Údolie radosti (1948) a Čarovný prút (1948) a s Leopoldom Laholom na snímke Epizódka (1948). Po odchode z bratislavského štúdia pracoval v Štúdiu československého armádneho filmu v Prahe.
Podieľal sa na tvorbe pre spravodajský Týždeň vo filme a nakrútil vlastné dokumenty Príbeh Jána Kováča (1950), Kysuce (1951), Krompachy (1951), Divadlo československé armády (1953), dlhometrážny dokument Pozdrav veliké země (1955) či Pribetská jar (1956). Od roku 1957 sa začal venovať hraným filmom a ako asistent Vladimíra Bahnu sa podieľal na známych filmoch z roku 1957 Posledná bosorka a Zemianska česť.
O rok neskôr už debutoval vlastnou hranou snímkou - komédiou Statočný zlodej, ktorá bola adaptáciou divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. V hlavnej úlohe satirickej komédie sa predstavil Jozef Kroner. Stvárnil úradníka dobročinného spolku Humanitas Jožka Púčika, ktorého falošne obvinia zo sprenevery veľkej čiastky peňazí.
V tom istom roku nakrútil aj ďalšiu divácky úspešnú komédiu Šťastie príde v nedeľu, v ktorej sa neopakovateľne predviedli Marián Kleist starší, Ivan Mistrík a Anton Mrvečka. Stvárnili trojicu kamarátov, ktorých veľkou vášňou je podávanie športky. Každú nedeľu očakávajú výsledky a dúfajú, že raz vyhrajú veľkú sumu peňazí.
Po filmovej dráme Skaly a ľudia (1959) sa vrátil opäť k veselohre a v roku 1960 nakrútil ďalšiu s názvom Skalní v ofsajde, ktorá sa tiež zaradila do Zlatého fondu slovenských komédií. Hlavné úlohy - troch kamarátov - stvárnili František Dibarbora, Arnošt Garlaty a Anton Mrvečka. Tí sa za každú cenu snažia dostať k vstupenkám na lukratívny futbalový zápas.
Nemenej úspešná bola aj komédia Výlet po Dunaji (1962) o ceste luxusným parníkom do Budapešti. V snímke sa predstavili Karol Machata, Emil Horváth starší, František Dibarbora, Mária Kráľovičová, Martin Gregor, ale aj Július Satinský a Milan Lasica.
Medzi ďalšie Lackove komediálne filmy patria Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965), Páni sa zabávajú (1971) alebo Toto leto doma (1980). Nakrútil aj viacero drám či psychologických filmov ako Ďaleko je do neba (1972), Človek na moste (1972) či Rozdelení (1976). Nakrútil televízne filmy Kytica červených ruží (1973), Anička Jurkovičová (1983), Nepokojný mier (1986), Kvočka (1988) či Pohotovosť (1989).
Ján Lacko zomrel 24. júna 1991 v Bratislave.
Ján Lacko sa narodil 24. decembra 1925 v Myjave. Jeho matkou bola spisovateľka a prekladateľka Anna Lacková. Po maturite na gymnáziu v Skalici sa od roku 1944 venoval ochotníckemu divadlu a neskôr absolvoval študijný pobyt v Poľsku, po ktorom sa v roku 1948 zamestnal v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave, kde ako režiséra a scenárista pôsobil do roku 1951.
Ako asistent réžie spolupracoval s Vladimírom Bahnom na dokumentárnych filmoch Údolie radosti (1948) a Čarovný prút (1948) a s Leopoldom Laholom na snímke Epizódka (1948). Po odchode z bratislavského štúdia pracoval v Štúdiu československého armádneho filmu v Prahe.
Podieľal sa na tvorbe pre spravodajský Týždeň vo filme a nakrútil vlastné dokumenty Príbeh Jána Kováča (1950), Kysuce (1951), Krompachy (1951), Divadlo československé armády (1953), dlhometrážny dokument Pozdrav veliké země (1955) či Pribetská jar (1956). Od roku 1957 sa začal venovať hraným filmom a ako asistent Vladimíra Bahnu sa podieľal na známych filmoch z roku 1957 Posledná bosorka a Zemianska česť.
O rok neskôr už debutoval vlastnou hranou snímkou - komédiou Statočný zlodej, ktorá bola adaptáciou divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. V hlavnej úlohe satirickej komédie sa predstavil Jozef Kroner. Stvárnil úradníka dobročinného spolku Humanitas Jožka Púčika, ktorého falošne obvinia zo sprenevery veľkej čiastky peňazí.
V tom istom roku nakrútil aj ďalšiu divácky úspešnú komédiu Šťastie príde v nedeľu, v ktorej sa neopakovateľne predviedli Marián Kleist starší, Ivan Mistrík a Anton Mrvečka. Stvárnili trojicu kamarátov, ktorých veľkou vášňou je podávanie športky. Každú nedeľu očakávajú výsledky a dúfajú, že raz vyhrajú veľkú sumu peňazí.
Po filmovej dráme Skaly a ľudia (1959) sa vrátil opäť k veselohre a v roku 1960 nakrútil ďalšiu s názvom Skalní v ofsajde, ktorá sa tiež zaradila do Zlatého fondu slovenských komédií. Hlavné úlohy - troch kamarátov - stvárnili František Dibarbora, Arnošt Garlaty a Anton Mrvečka. Tí sa za každú cenu snažia dostať k vstupenkám na lukratívny futbalový zápas.
Nemenej úspešná bola aj komédia Výlet po Dunaji (1962) o ceste luxusným parníkom do Budapešti. V snímke sa predstavili Karol Machata, Emil Horváth starší, František Dibarbora, Mária Kráľovičová, Martin Gregor, ale aj Július Satinský a Milan Lasica.
Medzi ďalšie Lackove komediálne filmy patria Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965), Páni sa zabávajú (1971) alebo Toto leto doma (1980). Nakrútil aj viacero drám či psychologických filmov ako Ďaleko je do neba (1972), Človek na moste (1972) či Rozdelení (1976). Nakrútil televízne filmy Kytica červených ruží (1973), Anička Jurkovičová (1983), Nepokojný mier (1986), Kvočka (1988) či Pohotovosť (1989).
Ján Lacko zomrel 24. júna 1991 v Bratislave.
